Rozchod a rozvod v Tarote
Pojednanie ku kartám Voz, Spravodlivosť a Smrť
Pri skúmaní tarotového rozboru vytvoreného na základe dátumu
narodenia sa môžete stretnúť s kartami, ktoré za istých okolností -
predovšetkým a samozrejme negatívnych konštelácií a vplyvov – môžu
ukazovať na možnosť rozchodu prípadne až dokonca rozvodu v živote
jednotlivca /pri viacnásobnom výskyte v nadpise uvedených kariet
v rozbore aj viacnásobného/, ktorým sa pri rozbore zaoberáme. Aby ste sa
stali skúsenejšími v oblasti rozchodov a rozvodov a nie iba
púhymi laikmi, predkladám vám tento materiál... Karta Smrť sa vzťahuje na iný
typ odchodu partnera zo života – a nielen partnera, ale aj iných blízkych
osôb – ktorý taktiež vyvoláva určité reakcie spôsobujúce následky...
Príležitosť k novému životu: Rozvod!
Rozvod je jednou z najtraumatizujúcejších udalostí, aké môžu
dospelého ľudského jedinca v jeho živote postretnúť. A koniec koncov,
nielen dospelého, pretože rozvodom prirodzene trpia i deti z rozpadnutého
manželstva. Dokonca nezriedka ešte viac, ako dvaja hlavní aktéri rozvodového
konania. Rozvod a rozchod
partnerského páru sa ocitol na rebríčku rôznych štatistických rozborov
súvisiacich so životnými stresujúcimi situáciami na poprednom mieste hneď po
úmrtí dlhoročného partnera alebo rodinného príslušníka. Smrť životného druha by
sme v prenesenom význame ostatne tiež mohli považovať za istý druh zrady
a opustenia zo strany toho, kto odišiel zo vzťahu skôr ako my. Niektorí
pozostalí úmrtie emocionálne dôležitého človeka prežívajú práve v tomto
zmysle!
Kríza vyvolaná rozchodom
Utrpenie, žiaľ, smútok a rôzne iné psychické zranenia –
často dokonca i fyzické – utŕžené vo vzťahu kedysi veľmi blízkych
a milujúcich sa osôb považujeme za jedny z najbolestnejších,
s akými sa môžeme na emočnej úrovni nášho prežívania vôbec stretnúť.
Všetky vzťahy bez rozdielu, nech sa týkajú akýchkoľvek partnerov - od rodičov a
deti, cez manželov, milencov, druhov
a priateľov až po spolupracovníkov, nadriadených, podriadených,
susedov i známych – sú sprevádzané rôznymi typmi emócií. V manželskom
a partnerskom zväzku by to mali byť také, ktoré vzťah upevňujú, umocňujú
a skvalitňujú. Práve tieto city sú však po rozchode, rozluke
a rozvode príčinou dlhodobejšie
a ťažšie sa hojacich intenzívnych
a hlbokých pocitov sklamania, ublíženia, psychickej ujmy a mnohých
tráum.
Závažná stresová situácia, k akým rozchod a rozvod celkom iste patria, vedie zákonite
k životnej kríze.
Ku kríze – a nie iba čisto emocionálnej – vedú všetky druhy
životných strát. Ba nielen vedú, ony sú ich spúšťacím momentom.
Kto trpí viac?
Strata milovanej osoby, s ktorou sme prešli hodný kus cesty
svojho života a ktorej sme venovali zo seba pravdepodobne to najlepšie
a najkrajšie, vyvoláva teda úplne mimoriadnu, výnimočne intenzívnu
a výraznú krízu. Presnejšie, strata osoby, do ktorej vkladáme svoje nádeje a sny
o živote v partnerskom vzťahu vedie nezriedka k hlbokej kríze
vlastnej identity a život opúšťaného, zradeného partnera prechádza
zásadnou premenou. S týmto prenikavým zvratom je však málokto pripravený
dostatočne sa rýchlo vyrovnať a – ocitáme sa v kríze, ktorá nás pohltí,
zmocní sa nás ako dravec svojej dlho očakávanej obete a uväzní nás vo
svojich srdce, dušu, myseľ i telo drásajúcich pazúroch.
V závislosti od povahy, charakterových čŕt a psychickej
výbavy opúšťanej polovice partnerského páru, ako aj od dĺžky či intenzity
dovtedajšieho vzťahu môže kríza pretrvávať v rôznych podobách rok až štyri
roky, za nepriaznivých podmienok i oveľa dlhšie. Rozklad a rozluka
dlhšiu dobu nefunkčného, narušeného, nezdravého, trýznivého a utrpenie
prinášajúceho vzťahu, v ktorom si partneri navzájom alebo jednostranne
ubližovali, za istých okolností vyvoláva krízu väčšieho rozsahu
a intenzity, než rozchod dvojice, ktorá si do prvých príznakov partnerskej
krízy nažívala v navonok idylickom, vyrovnanom a láskavom vzťahu! Dôležitú
úlohu tu okrem iných aspektov zvykne zohrávať závislostná štruktúra psychiky
a mysle oboch participujúcich a ich sklony k chorobnej, patologickej
pripútanosti /v Tarote a tarotovej numerológii predstavované kartou Diabol
kdekoľvek v rozbore/.
Navyše ani nemusíme byť práve tou časťou rozchádzajúcej sa
partnerskej dvojice, ktorá je opúšťaná. Často dochádza k tomu, že aj
partner, ktorý je iniciátorom rozchodu, prechádza svojou vlastnou mučivou
krízou. Tá občas presiahne svojou pálčivosťou aj rozsah krízy opusteného
a zavrhnutého člena rozpadajúceho sa páru. Dochádza k tomu za
predpokladu, že si iniciátor rozchodu vedome alebo aspoň podvedome pripustí, že
zničením základov dovtedy jestvujúceho vzťahu (namiesto ich upevňovania
a rozširovania) sa stal zodpovedným za nápravu škôd, ktoré svojím
počínaním spôsobil. Žiaľ, nevedomým
priznaním si zodpovednosti za rozvrat – prejavujúcim sa osobnou krízou -
málokedy dochádza súčasne aj
k praktickým prejavom a krokom smerujúcim buď k ich
náprave alebo odškodneniu, vôbec už nie k ovplyvneniu budúceho konania
partnera so sklonmi k rozvracaniu partnerského vzťahu.
Šanca ukrytá v partnerskej kríze
Každý zdravý jedinec do
väčšej či menšej miery disponuje schopnosťou prekonať akúkoľvek krízu.
Prirodzene pokiaľ skratkovito
a unáhlene nepodľahne opakovaným
náporom sebadeštrukcie a pocitov bezútešnosti, či straty zmyslu
života. Spoločne s odchádzajúcim partnerom mnohí nechávajú „odísť“ aj
svoje vlastné sebavedomie, vlastnú nepopierateľnú ľudskú hodnotu. Akoby tým, že
partner sa snaží vytesniť ich zo svojho života, zabudnúť na nich i na
všetky spoločne prežité slastné či strastné chvíle, dovolili sami sebe zabudnúť
na seba, na svoju neopakovateľnosť,
originalitu a nezameniteľnú cenu seba ako svojbytnej ľudskej bytosti.
Nestačí, že ich opúšťa milovaná osoba, opustia i sami seba. Uviaznu vo
vlastnej pasci, z ktorej sa ako z jednej najťažších fáz krízy veľmi
ťažko dostávajú. Podaktorí v nej dokonca
napohľad paradoxne zostávajú z vlastnej vôle, pretože je tým
uspokojená ich osobná pohodlnosť, neochota pracovať na sebe a svojom
živote a nechuť vyvinúť námahu potrebnú na zmenu či kvalitatívny posun vo
svojom životnom príbehu.
Pritom je však rozchod jedinečnou príležitosťou pozitívne zmeniť
seba a následne i svoj osud. Dáva šancu opäť uchopiť svoje zdravé
sebavedomie - nezávislé na existencii niekoho, kto nám ho svojom láskou umelo
potvrdzuje. Umožňuje pochopiť kto som, čo som, čo sa vo mne všetko skrýva
a čo som z toho doteraz vôbec nevyužil pre svoj osobný rast
a rozvoj. O čo viac sme postrácali na spoločnej partnerskej púti
kúsky seba samého, aby sme s milovanou osobou mohli lepšie splynúť,
premeniť sa na jeho súčasť a stotožniť sa s ním v snahe vytvoriť
nerozlučnú dvojicu, o to viac sme zvýšili možnosť, že budeme nakoniec
opustení a vytvoríme dvojicu „rozlúčenú“. Práve pre ľudí s týmto
prístupom k partnerstvu a manželstvu vytvára rozvod a situácie,
ktoré ho zákonite sprevádzajú, najväčšiu životnú šancu bez ohľadu na ich vek,
pohlavie, profesné zameranie, záujmy a schopnosti.
Rozvod a rozchod je skutočne príležitosťou (hoci čerstvo
a nedávno „postihnutí“ tomu určite vo svojej bolesti odmietnu veriť) začať
celkom nový, samostatný a naplno prežívaný život. Naviac je síce krutou
lekciou, ale výsledkom prekonania
a úspešného „absolvovania“ tejto životnej skúšky môže byť dosiaľ nepoznané
dobrodružstvo obyčajného života, novo objavená vášeň k životu
a v neposlednom rade rozvinutie svojej vlastnej tvorivosti. Naša
kreativita v tomto prípade životnej krízy rastie práve preto, že rozvod
a rozchod je pre mnohých neznáma, neprebádaná situácia, v ktorej
vôbec nefungujú staré, navyknuté mechanizmy a vzhľadom k tomu sú
nútení hľadať úplne nové postupy a prostriedky riešenia. Za predpokladu, že spracujeme vnútorne stratu
partnera, namiesto chudobnejšími sa staneme bohatšími!
Užívať si krízu
Znie to zvrhlo? Alebo bláznivo? Možno, ale uchopiť svoju krízu,
pochopiť jej zákonitosti, prejsť celým jej procesom, čiže užiť si ju naplno ako
akýkoľvek iný životný zážitok /tu sme pri karte Posledný súd v jej podobe
Znovuzrodenia/ znamená získať intenzívnejší kontakt so svojimi emóciami, lepšie
poznať sami seba a odhaliť príčiny stroskotania svojho vzťahu, či dokonca
viacerých vzťahov. Neodtiahnuť sa od krízy, neuzavrieť pred svojimi
emocionálnymi prežitkami, nepotláčať prejavy svojich citov a nepopierať
existenciu negatívnych pocitov pomáha k nadobudnutiu uvedomenia si
vlastnej hodnoty, ako aj skutočnosti, že ju nikto nemôže svojou prítomnosťou
zvýšiť. Uchopenie svojej krízy je zároveň uchopením svojej hodnoty
a naopak: uchopením svojej vlastnej hodnoty a sebavedomia si
umožňujeme uchopiť svoju životnú krízu. Nezaujatý prežitok všetkých stupňov,
rovín, zákrut, výšin i hlbín svojej krízy prináša porozumenie sebe
i tým ostatným a otvára nové príležitosti nielen v život
všeobecne, ale i v oblasti vzťahov, slobodného, zdravšieho výberu životného smeru, ako
i v nachádzaní nového zmyslu života.
Aby k tomu všetkému však mohlo dôjsť, je nevyhnutné
skutočne svojej kríze porozumieť, pochopiť jej nevyhnutnosť a naučiť sa
prijímať jej jednotlivé fázy ako stupne k oslobodeniu a ku
kvalitnejšiemu životu.
„Talianska“ kríza alebo tichý rozpad?
Podľa vonkajších prejavov osobnej krízy môžeme hovoriť
o kríze tzv. „hlasitej“ alebo naopak „tichej“.
-
V prvom
prípade je človek výrazne
a očividne vo vleku svojich vlastných emócií (lásky, nenávisti, strachu,
žiaľu, úzkosti, zlosti, smútku alebo rozčúlenia). Svoje momentálne, meniace sa
a striedajúce emócie dáva otvorene a nezriedka búrlivo najavo.
K tomu, aby získal svoju pôvodnú rovnováhu, je nutné najprv dospieť
k fáze upokojenia, po ktorej sa môžu začať hľadať bývalé či nové (hlavne,
aby boli účinné) obranné mechanizmy. Nesmú však v žiadnom prípade
prispievať k potlačeniu ničoho z toho, čo z krízy vzniká ako
niečo celkom nové a čo vyjadruje emócie, zaplavujúce osobu v kríze.
Pri tomto type prejavu krízy nespracované procesy nevedomia zaplavia celkom
vedomie. Takúto emocionálnu búrku je
veľmi ťažké zvládnuť. Ľudia, ktorí sa
ustavične spoliehajú na svoju kontrolu, týmto prejavom nerozumejú, dokonca ich
odsudzujú. A práve im sa potom môže raz stať, že ak sa cítia skutočne zranení,
podľahnú práve svojim vášnivým citom, pretože mali dovtedy strach si ich
pripustiť.
-
V prípade
„tichej“ krízy (ktorá býva niekedy veľmi vleklá a navonok nebadaná)
zabraňuje vlastná vnútorná kontrola pôsobeniu procesov nevedomia na vedomý
postoj. „Kontrolór“ v človeku ho má jednoducho úplne v moci
a ovláda jeho reakcie i prejavy. Následkom toho takáto osoba od seba
a svojho vedomého života celkom odštiepi akékoľvek svoje city. Preto
napohľad títo ľudia pôsobia na ostatných ako vyrovnaní jedinci, ktorí majú
všetko „pod kontrolou“. Život sa však odseknutím od svojho emocionálneho
prežívania stáva stále prázdnejším a naplňuje ho len vedomé alebo nevedomé
predstieranie niečoho, čo nejestvuje a potláčanie toho, čo existuje
a je či bolo prítomné – predovšetkým pred sebou samým, ale i pred
okolím. Svoju „bezcennosť“ prenášajú ako
projekciu na bývalého (ale nezriedka i súčasného) partnera, a tým ju
súčasne odmietajú. Osoby reagujúce v prípade krízy akoukoľvek formou
vnútornej kontroly a obranným vzťahovým správaním pomoc väčšinou nevyhľadávajú.
Zaťažkávacie stupne životnej krízy
Aby sme lepšie pochopili mechanizmy riadiace ešte dlho po
rozvode či rozchode naše cítenie, myslenie a konanie, mali by sme vyvinúť
snahu aspoň rámcovo sa oboznámiť s viac menej klasickým priebehom
osobných, psychických kríz, typických pre obdobie po odchode milovanej osoby
z nášho života. Povedomie - hoci
len zbežné a povrchné - o fungovaní mechanizmov hlbokej osobnej krízy
snáď navyše mnohým pomôže lepšie a ľahšie sa preniesť cez
bolestné a neradostné obdobie liečenia duše a srdca (niekedy
následkom psychosomatizácie emocionálnych procesov dokonca i tela.
Množstvo osôb v priebehu osobnej krízy skutočne ochorie. Prežívajú svoju
úzkosť fyzicky a namiesto duše trpí telo. Znamená to, že namiesto krízy
onemocnejú chorobou, ktorá krízu maskuje).
Základný stupeň krízy
Najdôležitejším stupňom životnej krízy je takzvané trúchlenie.
To sa skladá z ďalších dielčích fáz, ktorých poznanie, prijatie
a spracovanie vo veľkej miere prispieva k prekonaniu celkovej krízy.
Pokiaľ nedôjde k integrácii na tomto základnom stupni, následky sa
prejavia niekedy síce pre nás nepozorovaným spôsobom, ten však môže od nás
postupne odpudiť ďalšie blízke osoby či potencionálnych nových známych.
1. Fáza popierania
Táto časť krízy nastupuje v podstate už pred samotným
oficiálnym aktom rozvodu, rozchodu či odchodu partnera, a to okamžite po oznámení jeho úmyslu nás
opustiť, prípadne po informácii o jeho rozhodnutí tak učiniť. Popieranie
je síce možné považovať za negatívny psychický jav, ale v každom prípade
nám v najchaotickejšom období umožňuje prežiť čas konfrontácie
s nevyhnutnosťou toho, čo musí prísť a čo už nemáme šancu ovplyvniť.
Dĺžka trvania tejto fázy sa pohybuje od niekoľkých hodín cez
niekoľko týždňov až po niekoľko rokov, čo je už však takmer patologický extrém.
Uviaznutie v tejto fáze znamená ocitnutie sa vo vákuu,
v prázdnote, vyhýbanie sa zármutku v snahe nemusieť si priznať, že sa
predsa len udialo čosi dôležité a zásadné pre náš život.
Typické príznaky fázy popierania:
-
neschopnosť
plne vnímať skutočnosť
-
popieranie
reality, ktorá nastala a ktorú nedokážeme iným spôsobom stráviť
-
život z predtým nahromadených „rezerv“
-
pokračovanie
v existencii, akoby k žiadnej žiadosti o rozvod či oznámeniu
o odchode partnera vôbec nedošlo
-
neochota
a neschopnosť rozlíšiť, či žijeme ešte vo vzťahu alebo už mimo neho,
i keď v transformovanej podobe
-
neschopnosť
naplno pociťovať svoje emócie
-
strnulosť
a neprítomnosť duchom.
2. Fáza prepukania rôznorodých emócií
Toto kritické obdobie skrýva jedno z najväčších a najnebezpečnejších
úskalí. Hanbíme sa za svoje city, ktoré zvykne neznalé, netolerantné
a nedostatočne informované okolie označovať za nepatričné, negatívne,
nesprávne, zlé. Máme strach ich prejaviť, aby sme neboli odsúdení, vylúčení,
neprijatí. Bojíme sa naplno prežívať svoje emócie, lebo výchovou, spoločnosťou
či okolím je nám neustále vnucované, že tento typ emócií sa zmocňuje iba ľudí
psychicky narušených, agresívnych, neprispôsobivých alebo hysterických. Niekedy
svoje city potlačujeme preto, aby sme si nechali otvorené vrátka pre prípadný –
najčastejšie však len vytúžený a vysnený – návrat partnera. V snahe
zachovať vonkajšie „dokórum“ devastujeme svoje vnútro. Emócie však potlačovaním
narastajú a získavajú na svojej sile!
Typické príznaky fázy prepukania emócií:
-
prepuknutie
často chaotických, silných, exponovaných
emócií: neznesiteľná bolesť, hnev, zlosť, neovládateľná zúrivosť,
nenávisť, odpor, strach, hrôza
-
niekedy
celkom kontroverzné emócie: radosť, potešenie, eufória z novo získanej
slobody a z nečakaných možností
-
prekrývanie
a náhle striedanie vymenovaných druhov emócií
-
pocity
viny a výčitky svedomia
-
hľadanie
vinníka
-
sebaobviňovanie
-
nepokoj
a vnútorné napätie
-
poruchy
biorytmu a spánku
-
znížená
odolnosť a zvýšená náchylnosť na rôzne druhy infekcií
-
horúčkovité
snahy o zvládnutie situácie, pre ktoré ešte čas nedozrel
-
kŕčovité
intenzívne pokusy vziať život do svojich rúk, vykročiť neznámymi cestami ako
spôsob vyrovnania sa zo strachom neistej budúcnosti
3. Obdobie hľadania, nachádzania a odpútavania
K tejto fáza dochádza v tých lepších prípadoch, keď
zradený a ohrdnutý partner úspešne prekonal predchádzajúce dva stupne
trúchlenia. Vracajú sa v nej myšlienky a spomienky na partnera, ale
už s tendenciou byť objektívny a nezabúdať na všetky stránky
spoločného zväzku: na tie krásne i temné, na vynikajúce i menej
báječné. Malo by sa v nej dôjsť k zisteniu a poznaniu toho, čo sme
presunuli na partnera ako svoju projekciu a predstavu a nakoniec
k prevzatiu vlastnej zodpovednosti.
Typické príznaky tretieho krízového obdobia:
-
otrasenie
vlastnej identity, prežívania seba samého a chápania sveta
-
ešte
stále nedobrovoľné opúšťanie spoločného Ja a rovnako nedobrovoľné navracanie sa k Ja individuálnemu, jeho
nové preorganizovanie a utváranie
-
hľadanie
a nachádzanie svojho skutočného bytostného Ja, svojej vlastnej integrity
-
nachádzanie
odpovedí na otázku kto vlastne sme a čo je pre nás dôležité
-
pomalé
a bolestné odpútavanie sa od zaniknutého vzťahu.
4. Obdobie nového vzťahu k sebe a k svetu
Konečne! Teraz už môžeme uvažovať o skutočnom
a z vlastnej iniciatívy, vlastným vnútrom podporenom odpustení sebe
i svojmu partnerovi, niekedy snáď i celému svetu. Sme už schopní takmer v plnej miere
obetovať na oltár svojho osobného rozvoja svoju bolesť zo straty a zrady
a samotnú stratu akceptovať ako neodvolateľnú skutočnosť. Je už prípustné
a povolené spomínať. Ale... Tento spôsob spomínania by mal byť akousi
pietnou rozlúčkou a prostriedkom úplného odpútania sa od partnera.
V tejto fáze sa môžu ešte vyskytnúť: váhanie, pochybnosti,
túžba po novom vzťahu, lež i obavy z neho.
Čo všetko je nevyužitím šance zvanej rozvod
-
Uzavrieť
sa a hľadať všetko možné
i nemožné len v nenávratne stratenej minulosti, bádať výlučne na
mínovom poli svojho zaniknuté vzťahu (archeológiu by sme mali prenechať
odborníkom, alebo ju teda začať skutočne študovať, minimálne na
Univerzite tretieho veku!).
-
Živiť
stravujúci oheň svojho utrpenia mučivými spomienkami (ku ktorým patria
v tomto prípade práve tie „krásne a nezabudnuteľné“).
-
Tvrdošijne
a dlhodobo prijímať rozchod ako
konečný verdikt, ako koniec, umieranie a smrť časti seba, či dokonca seba
ako opusteného celku.
-
Utiahnuť
sa do samoty a vylúčiť zo života spoločenské styky.
-
Vyhovárať
sa na nepatričnosť návštev rôznych spoločenských či kultúrnych akcií bez
akéhokoľvek partnera či doprevádzajúcej osoby.
-
Neodstrániť
z bytu i zo svojho života všetky artefakty, ktoré súvisia
s partnerom.
-
Udržovať
byt, dom a domácnosť v stave, v akom ich partner opustil
v márnej nádeji, že ak sa vráti, pripúta ho to viac k nám a že
mu zakonzervovaním všetkého, čo patrilo k nášmu vzťahu urobíme radosť.
-
Unáhlene
siahnuť po jednorázovej a drastickej zmene svojho zovňajšku bez adekvátnej
vnútornej premeny.
-
Zotrvávať
v starých vzorcoch chovania a používať navyknuté mechanizmy
správania.
-
Tváriť
sa nasilu a s premáhaním ako vznešená madona či dáma bez poškvrny
alebo svätec a džentlmen bez chybičky, potláčať v sebe svoje
skutočné city, emócie a stavy a neprejavovať ich navonok.
-
Potlačiť,
zneuznať, zatratiť a vytesniť svoje pocity.
-
Okamžite sa zo strachu zo samoty a s cieľom
zvýšiť svoju osobnú hodnotu vrhnúť do nového vzťahu.
-
Za
účelom potvrdzovania vlastnej ceny striedať množstvo (podľa možnosti mladších,
atraktívnych) partnerov bez ohľadu na hĺbku a kvalitu vzťahu s nimi.
-
Používať
sex ako náhradu za stratený pocit sebavedomia a na jeho zvýšenie.
-
Zaťahovať
vlastné deti do svojho emocionálneho zmätku.
-
Používať
deti ako nástroj pomsty proti partnerovi.
-
Urobiť
zo svojich detí alebo jedného z nich náhradu za partnera a slepo sústrediť na ne všetky svoje emócie a city – aj tie,
ktoré by mali byť vyhradené niekomu inému, predovšetkým však sebe.
-
Používať
hnev, nenávisť a zlosť ako zdroj deštruktívnej energie a obracať ich
proti sebe.
-
Dopustiť,
aby na prázdne miesto po partnerovi a namiesto nášho nového, či novo
nájdeného alebo dokonca staronového Ja
nastúpili - na neobmedzenú dobu - bolesť, pocit zrady a zranenia,
utrpenie, žiaľ a smútok.
-
Spoločne
so stratou partnera stratiť seba.
-
Domnievať
sa, že ak boli naše city
k partnerovi pred rozvodom
viac zmätené a skôr negatívne, než pozitívne, tak k žiadnej
kríze v prípade rozchodu nedôjde a potom prípadne krízu zapierať pred
sebou i ostatnými.
-
Zatrpknúť
na zvyšok života a stať sa
neznesiteľnou, ufrfľanou, ubolenou persónou, ktorá si z aktu rozchodu
vytvorila štít pred skutočným žitím a výhovorku pre svoje životné
neúspechy v iných oblastiach.
-
Prehliadať
a popierať, že kríza v sebe obsahuje možnosť prielomu ako skutočne
hraničná situácia, bez ktorej nie je možná vôbec žiadna premena.
-
Byť
tvrdohlavo presvedčení, že v prípade partnerských problémov
a životnej krízy s ním súvisiacich nie je vhodné vyhľadať cudziu
pomoc.
-
Podľahnúť
kríze, padnúť jej za obeť.
Čo všetko patrí k uchopeniu šance zvanej rozchod
-
Prijať
súdne rozhodnutie o konečnej platnosti rozvodu alebo oznámenie
o rozchode ako nový začiatok, ktorému vždy musí predchádzať nejaký ten
koniec. Aj medzi matkou a dieťatkom je nevyhnutné prestrihnúť pupočnú
šnúru, aby mohli ďalej žiť, a to ako samobytní jedinci.
-
Pochopiť,
že každá kríza má „svoj čas“, ktorý nemožno ani skrátiť ani preskočiť
a ktorý musí jednoducho dozrieť.
-
Použiť
všetku svoju vynaliezavosť a budovať svoju vlastnú bytosť, chrám svojej
duše s nebývalou kreativitou.
-
Otvoriť
pomyselné dvere prítomnosti a nechať nimi vojsť do svojho života
budúcnosť.
-
Uchopiť
možnosť, ktorú poskytuje kríza a objaviť v sebe to najlepšie, čo sme
pred sebou i pred svetom skrývali.
-
Dovoliť
si byť neskromní a žiadať od života do budúcnosti viac, omnoho viac.
Celkom iste viac, než životné prehry.
-
Naučiť
sa nielen útrpne prijímať vnútené zmeny životných plánov, ktoré sú
ovplyvniteľné inými osobami, ale ich aj z vlastnej vôle meniť.
-
Poskytnúť
sebe samému všetky dostupné (a samozrejme vyskúšať i tie napohľad
nedostupné) príležitosti na nový rast a rozvoj.
-
Začať
sa učiť nové veci (aj keby šlo len o drobné manuálne zručnosti)
a orientovať sa (bez ohľadu na
vek!) na nové formy štúdia,
rekvalifikácie alebo doplňovania vzdelania.
-
Pochopiť,
že ak by sa partner aj jedného dňa vrátil, bude to iná bytosť, iný človek,
ktorý nezostal na tom istom mieste, na ktorom sme sa rozišli. Posunúť sa tiež
o niekoľko krokov ďalej, aby sme mu stačili! Zvýši to nielen našu
sebaúctu, ale i jeho úctu k nám a aj úctu nášho okolia.
-
Vyhodiť,
rozdať alebo predať všetky bolestné suveníry ohrdnutej lásky (vrátane snubných
prsteňov a svadobných darov, ak k nim nepatril aj byt), vrátiť partnerovi všetky veci, šatstvo
a prevetrať svoj vlastný šatník i zvyklosti, vymaľovať
a premiestniť nábytok! Vonkajšie zmeny napomáhajú zmenám vnútorným!
-
Vymeniť
byt ak jeho lokalita nie je viazaná na školskú dochádzku detí. Aj v tomto prípade však treba
zvážiť, či by aj im neprospela zásadná zmena.
-
K vonkajšej
premene svojho vlastného zovňajšku pristupovať opatrne, pomaly a postupne
v rytme a v súlade s vnútorným rastom a psychickými
zmenami, vedúcimi k pozitívnejšiemu
náhľadu na svet, svoje okolie i seba.
-
Využiť podľa možnosti všetky šance na účasť na
spoločenskom a kultúrnom živote. Naučiť sa v prípade, že na nás nikto
iný nemá čas, sami navštevovať napríklad
kino, divadlo, koncerty, tanečné večierky, posedenia, kluby. Sú skvelou
príležitosťou na poznávanie nových ľudí a rozšírenie duševného obzoru.
-
Nadväzovať
nové priateľstvá a zmeniť okruh známych. Neudržiavať umelo vzťahy s bývalými
spoločnými známymi ako súčasť nostalgie za „sladkou minulosťou“.
-
Snažiť
sa o postup v zamestnaní.
-
Pretransformovať
hnev a bolesť na zdroj tvorivej energie.
-
Nezabudnúť,
že pocity sú inštinktívnou reakciou a inštinkty by sme mali počúvnuť,
pretože slúžia na obranu, sebazáchovu a prežitie: nepotlačovať teda svoje
emócie!
-
Nenechať
si vziať právo byť človekom, mať zlosť, cítiť túžbu po pomste, byť zaplavený
najčernejšími a najnedôstojnejšími myšlienkami.
-
Pripustiť
si svoje ublíženie, vyventilovať jeho prejavy a prijať skutočnosť, že sme
len ľudia...
-
Vydržať
nápor chaotických emócií, dať ich prípadne na papier, nahrať na kazetu, zveriť
sa s nimi priateľom, svojmu dôverníkovi či terapeutovi.
-
Navštevovať
kurzy alebo semináre zamerané na zvýšenie sebaúcty a tvorivosti.
V prípade nepriaznivých finančných podmienok nebáť sa požiadať
o zľavu alebo splátkový kalendár.
-
Nepreháňať
v príliš intenzívnom a hektickom hľadaní seba samého, ktoré by malo
slúžiť ako prostriedok vyhnutia sa nutnosti skutočného odpútania alebo signálom
neprijatia straty toho druhého.
-
Nezabúdať,
že proces krízy sa môže náhle a nečakane opakovať, vracať sa vo všetkých
či úlomkovitých prejavoch (i keď občas
už v zníženej miere) a na jej opätovné útoky sa vopred pripraviť ešte
vo fáze, keď máme pocit vyrovnanosti.
-
Akceptovať
skutočnosť, že čím dlhšie trval rozpadnutý vzťah, tým dlhšia môže byť doba
nevyhnutná na „hojenie“ emocionálneho
zranenia.
-
Poobzerať
sa po nejakej podpornej skupine ľudí s rovnakým osudom a problémom,
prípadne ju založiť a použiť pritom svoje skúsenosti s prekonávaním
krízy.
-
Vyhľadať
v prípade potreby – bez predsudkov - pomoc odborníka.
-
Pochopiť,
že vlastná kríza predstavuje posledný stupeň k premene, že je poslednou
prekážkou pred žiaducou zmenou.
Judita Peschlová