DETI MATKY ZEME - STROMY A ICH MÁGIA

KK /Košatá Kozmetika alebo mágia stromov/

Sedíte pod naširoko rozkonáreným dôstojným stromom, ktorý vám poskytuje príjemný tieň. Cez  husto rastúce konáre prebleskujú šteklivé lúče slnka. Vdychujete omamnú vôňu, šíriacu sa do okolia z jeho kvetov či ihličia, za chrbtom cítite drsný, ale teplý  dotyk vráskavej kôry. Takmer počujete pohyb miazgy v útrobách  kmeňa. Cítite sa chránený, v bezpečí, nabíjaný akousi zvláštnou energiou... Áno, takéto vnemy nám môžu poskytnúť velikáni rastlinnej ríše, ich veličenstvá: STROMY. Ale napadlo vás už niekedy, že aj ony - a nielen bylinky, rastlinky či kvietky - môžu byť zdrojom vynikajúcich kozmetických, hojivých, lež i magických prostriedkov? 

Jeden po druhom

Nemôžem tu rozpísať blahodárne vlastnosti všetkých zástupcov niekedy až záhadnej ríše stromov, o ktorých som sa nielen v detstve domnievala, že v noci potajme vyťahujú zo zeme  korene – košaté často rovnako, ako konáre nad zemou – a putujú po svojom okolí, aby poznávali to, čo je im cez deň nedopriate. Nad ránom sa spokojné a obohatené o nové poznatky  vracajú na svoje miesto. Beda, ak im ho obsadí nejaký nespratný oneskorenec! Musia si potom rýchlo nájsť nablízku náhradné, aby si nikto z ľudí ani zvierat nevšimol, aké pestvá a dobrodružstvá potme a v skryte stvárajú...

Takže spomeniem len niektoré: práve tie, ktoré ma vždy okúzľovali buď svojím vzhľadom, pôvodom či užitočnosťou, všetky napospol ihličnaté. Na listnaté príde rad snáď inokedy...

Céder atlaský a libanonský

Na rozdiel od cédru atlaského, ktorý pochádza z územia pohoria Atlas je  domovom cédru libanonského Sýria, východné Turecko a Libanon. V Libanone kedysi bývali celé pralesy týchto stromov. V jeho pohorí sa nachádzal "posvätný háj", ku ktorému putovalo mnoho ľudí, aby sa aspoň na chvíľu mohli zdržať uprostred voňavého svätostánku a pomodliť sa. 400 stromov z tohto hája dodnes jestvuje a ich vek sa odhaduje na 2 500 rokov! Počet cédrov sa v tejto oblasti však rapídne znížil vplyvom vysokého dopytu po nábytku z jeho dreviny a dnes je v Libanone už len niekoľko sto cédrov. Na juhu je jeho výskyt častejší ako v strednej Európe, kde sa vysádza v parkoch a záhradách s miernejšou klímou.

Kelti poznali céder pravdepodobne z niektorého zo svojich početných sídlisk. Deň cédru podľa svojho stromového kalendára určili na 14. až 23. augusta a 9. až 18. februára.

Spoločným znakom cédrov je čas kvitnutia. Na rozdiel od všetkých ostatných ihličnanov kvitnú až začiatkom jesene. Cédrové drevo sa už v staroveku používalo na stavbu domov, lodí i výrobu nábytku. V Biblii v 1. knihe kráľov sa spomína obchodovanie s touto drevinou. V Jeruzaleme sa používalo drevo cédrov na výstavbu chrámov a palácov. Olej z cédrového dreva bol pravdepodobne prvým olejom extrahovaným z nejakej byliny. Egypťania ho používali na stavbu lodí, výrobu nábytku a rakiev a samozrejme - v kozmetike.

Dodnes je éterický olej z tohoto stromu užívaný ako účinný prostriedok:

• pri akné
• pri mastnej pleti
• pri vypadávaní vlasov a lupinách
• proti stavom strachu a stresu
• na mumifikáciu a k ochrane papyrusu pred hmyzom.
• v  prípade potreby upokojenia, harmonizácie
• antiseptický, fungicídny, protikašľový, a repelentný 
• rozpúšťajúci hlieny a pomáhajúci pri bronchitíde či zápaloch močového mechúra.

Nesmie sa však používať v priebehu gravidity, pretože pôsobí ako abortivum.

V mágii a liečiteľstve:

• dym z cédru očtisťoval a zaháňal zlé sny
• pálením ihličia alebo dymom z tlejúcich či horiacich vetiev sa liečilo prechladnutie
• jeho drevo umiestnené v dome malo ochraňovať pred bleskom
• cédrová vetvička vyrezaná do tvaru trojzubca sa umiestňovala v blízkosti domu bodcom hore, aby chránila pred akýmkoľvek zlom
• kúsok dreva v peňaženke či mešci mal privolať peniaze, a za týmto účelom sa používal aj vo vykurovacích zmesiach.
• používal sa aj v amuletoch lásky
• spaľovaním sa mali zvyšovať psychické sily.

Neďaleko Jokošimy v Japonsku sa údajne nachádza jeden z najstarších stromov sveta, céder starý vraj 7 tisíc rokov!

Susanne Fischer-Rizziová o cédri píše: "Tým, čím je lev vo svete zvierat, je céder medzi stromami."

Borovica prímorská

Borovice, nazývané aj sosny, patria k prastarým stromom, ktoré zalesňovali našu Zem už pred tisíckami rokov. Sú nenáročné a darí sa im jednotlivo aj v skupinkách a hájoch. Možno práve pre svoju skromnosť, čo sa týka podmienok pre rast, vytrvalosť a silu dostala borovica prídomok "matka múdrosti".

Vo Francúzsku má borovica prímorská značné hospodárske využitie. Jej drevo sa používa:

• v stolárstve
• a zriedkavejšie (pretože obsahuje veľa živice), v stavebníctve a v papiernickom priemysle
• narezaním kmeňov sa získava živica. Tá sa destiluje a vyrába sa z nej terpentín a kolofónia (natierajú sa ňou sláčiky huslí).
• dôležité sú aj jej veľké šišky, ktoré sa používajú ako dekoračný materiál.

Borovica lesná

Drevo borovice lesnej je silno živičné, dobre odoláva vlhku a je výhrevné. Ako rastlina je všestranne využívaná:

• drevo  sa používa najmä v nábytkárstve a stavebníctve
• získava sa z neho živica
• z koreňov a kôry decht
• z ihličia a pupencov silica a vitamín C
• ihličie obsahuje látku pinosolvin, hubiacu baktérie a zastavujúcu rast tuberkulóznych bacilov.

Na svete existuje asi 90 druhov borovíc, ktoré sú dnes však na mnohých miestach ohrozené prekyslením pôdy. Pretože si ľudia boli vedomí silných antiseptických vlastností aromatických látok v nich obsahovaných, v časoch moru v 17. stor. bolo nariadené pálenie borovicového ihličia a dreva na uliciach každých 12 hodín.

Silica borovice lesnej:

• napomáha koncentrácii
• má antiseptické, protireumatické, prekrvujúce (kúpeľ pri svalovej únave), antiastmatické účinky
• pomáha pri chrípke a prechladnutí, proti fajčiarskemu kašľu
• je vhodná do saunových zmesí
• v kozmetike pomáha pri nečistej mastnej pleti
• prekrvuje a zlepšuje činnosť vlasovej pokožky.

Borovica lesná sa pripisovala božstvám Kybele, Panovi, Venuši, Atysovi, Dionýzovi, Ištarte a Silvanovi.

V mágii:

• sa borovicové šišky nosia za účelom zvýšenia plodnosti a k dosiahnutiu veľmi vysokého veku
• šiška plná semien vzatá zo stromu v čase letného slnovratu bola považovaná za silného magického pomocníka. Ak jej vlastník zjedol každý deň zo šišky jedno semiačko, stal sa vraj nezraniteľným proti výstrelu z pušky.

Borovica píniová, pínia

Je charakteristický strom stredomorských krajín, vytvárajúci malebné háje. Od staroveku sa vysádzali pozdĺž ulíc a alejí, aby poskytovali tieň. Svetoznáme sú pínie z Via Appia, oddeľujúcej Rím od južného Talianska. Spomínali ich mnohí starorímski autori. Pínie sú na rozdiel od ostatných druhov borovíc menej citlivé na poškodenie vetrom. Stály vietor z rovnakého smeru formuje síce korunu na jednu stranu, ale nemôže úplne zabrzdiť vývoj stromu. Okrem toho pínie veľmi dobre znášajú dlhé obdobia sucha. Ďalšou ich zvláštnosťou sú veľmi veľké olejnaté semená, ktoré sú jedlé a predávajú sa ako pinocchi alebo pignons. Pokladajú sa za lahôdku a používajú sa pri príprave tradičných talianskych jedál. Píniové drevo je veľmi pevné a tvrdé. Na rozdiel od iných druhov obsahuje menej živice a používa sa na stavebné účely (schody, okná, dvere) a na výrobu kuchynského nábytku.

Borovica čierna

Je dôležitým lesotvorným druhom v suchých plochách vápencových pohorí strednej a južnej Európy. Veľmi rozšírená a častá je v južnej Európe, na Balkáne a v Stredomorí. Nie je zriedkavá vo veľkých parkoch a záhradách, pestuje sa i lesnícky. Má veľmi živičnaté drevo, zväčša žlto sfarbené. Používa sa na: 

• výrobu nábytku
• častejšie ako stavebný materiál
• alebo na výrobu celulózy.

Najstarším známym zástupcom borovíc je borovica ostitá, ktorá rastie vo výške 3 050 m na kalifornských svahoch Bielych hôr a má viac ako 4 600 rokov.

Kelti hovorievali borovici "ohnivý strom". Nielen kvôli hrdzavo sfarbenému kmeňu, ale predovšetkým preto, že triesky z jej smolnatého dreva výborne horia a používali ich na fakle a pochodne. Ľudia narodení v keltskom znamení borovice medzi 24. augustom a 8. septembrom sú vraj opatrní, predvídaví, prezieraví a usilovní. Prejavujú rovnaký záujem o seba i o druhých a sú vyslovení praktici.

Germáni lemovali borovicami pohrebiská, poradné miesta a pod. Tieto stromy boli pre svoju silu symbolom dlhého života a vytrvalosti. Ako všetky stále zelené ihličnany je aj borovica považovaná za strom večného života.

Už Hipokrates poznal liečivé účinky borovice a používal jej živicu (Resina pini, dodnes sa ňou, mimochodom, konzervuje grécke víno retsina) na zmäkčovanie vredov a na vykurovanie.

Vykurovanie má dlhú tradíciu. Za tzv. "vykurovacích nocí" (posledných dvanásť dní v decembri) chodili sedliaci s vykurovacou panvicou po dome a chlievoch, aby zahnali "zlých duchov". Dym - predovšetkým zo stromovej živice: 

• má dezinfekčné účinky
• zabraňuje hnilobe
• a udržuje potraviny dlhšie čerstvé.

V chrámoch boli prinášané dymové obete, ktoré nemali len potešiť nosy božstiev, ale zaháňali zlých duchov, akými boli napríklad i rôzne nákazy a choroby aj ich nepríjemný zápach.

Cyprus vždyzelený

Za antických čias bolo cyprusové drevo po stáročia veľmi žiadané na stavby, preto pôvodné bohaté porasty padli takmer celé za obeť výrubom. Dnes sa vyskytujú zväčša len vysádzané exempláre.

V Stredomorí bol cyprus veľmi rozšírený už v staroveku. Podľa jednej z gréckych bájí sa mladík Cyparissus veľmi vydesil, keď zistil, že omylom zabil jeleňa, ktorý patril jeho priateľovi, bohovi  Apolónovi. Preto prosil bohov, aby ho nechali naveky niesť tento žiaľ. Bohovia jeho prianie vyplnili, a premenili ho na cyprus.

Trvanlivé drevo cyprusu bolo okrem stavieb domov a lodí využívané vo výtvarnom umení. Pre svoju stálu tmavú zeleň bol považovaný za symbol smútku a smrti, jeho vetvičky boli používané ako výzdoba domu v čase smútku, v Ríme boli spaľované pri pohreboch. Cyprus bol spojovaný s bohom podsvetia Hádom (ale aj s Mitrasom, Plútom, Afrodítou, Ištar, Artemis, Apollónom, Cupidom, Juppiterom, Hekaté, Hébé, Zerduštom). Vysádzal sa často okolo cintorínov.

V roku 1845 objavil mladý Angličan Henry Layard zvyšky hlavného mesta Arýrie, Ninive. Z paláca kráľa Aššurbanipala bola na svetlo sveta opäť vyzdvihnutá knižnica so 700 hlinenými tabuľkami, ktoré sa zaoberali lekárstvom. Spomína sa na nich okolo 250 liečivých rastlín, medzi nimi aj cyprus.

Féničania priviezli cyprus z Ázie do európskeho Stredomoria, keď kolonizovali Cyprus, podľa ktorého strom dostal meno.

Maliari Paul Cézanne a Vincent van Gogh často zobrazovali cyprusy na svojich obrazoch.

Kelti vo svojom stromokruhu určili cyprusu 25. január až 3. február a 26. júl až 4. august.

Cyprusová silica sa považuje za jednu z najužitočnejších, jej vlastnosti sa v súčasnosti však nedostatočne využívajú. Je však napriek tomu:

• výborným sedatívom
• uvoľňuje a osviežuje pri nervovom napätí
• antiseptikom, antispazmatikom (svalové kŕče), adstirgentom, diuretikom
• pomáha pri chrípke, kašli, laryngitíde, astme, hnačkách, bolestivej a príliš silnej menštruácii, reumatizme, hemoroidoch, paradentóze
• ako prísada do kúpeľa pomáha proti potivým nohám
• má dezodoračné účinky
• svojím pôsobením na hormóny je účinná pri nadmernom potení v klimaktériu

V kozmetike sa blahodárne pôsobenie silice prejavuje ako vynikajúci prostriedok pri:

• mastnej a nečistej pleti
• mastných vlasoch a lupinách
• ako antiseptikum, pôsobí adstrigentne
• je súčasťou radu parfémových kompozícií.

Je však nevhodná pre epileptikov a pri vysokom krvnom tlaku.

V starovekej Kréte bol cyprus uctievaný ako božský symbol, odtiaľ sa jeho kult rozšíril do celej Európy. Egypťania, Číňania, Asýrčania a Gréci poznali cyprus ako prostriedok uvoľňujúci kŕče, sťahujúci cievy a posiľňujúci žily.

V oblasti mágie bol:

• považovaný za dobrého pomocníka v obdobiach krízy, najmä pri úmrtí niekoho blízkeho
• nosil sa pri pohreboch, pretože vraj pomáhal znášať žiaľ a odľahčoval myseľ
• ak rástol v blízkosti domu, mal mimoriadne ochranné účinky, rovnako, ako aj samotné vetvičky cyprusu
• ako symbol večnosti a nesmrteľnosti sa nosievali kúsky jeho dreva na predĺženie života
• uzdravujúca čarovná palička z cyprusu mala byť odrezávaná veľmi pomaly, a to počas troch mesiacov. Smela byť používaná len k obradom liečenia. Paličkou sa pohybovalo nad chorým, dotýkalo sa na postihnutých miestach, a potom sa koniec paličky ponáral do ohňa, aby sa očistila. Bola používaná aj na vzývanie bohov.
• Korene a plody mali uzdravovať, podobne ako ihličie, ktorým sa choroby vykurovali
• vetvička cyprusu sa hádzala aj do hrobu, aby mŕtvemu priniesla lásku a šťastie v záhrobí
• palička z cyprusového dreva sa používala aj na zistenie totožnosti zlodeja.

Najstaršími cyprusmi na svete sú údajne stromy v saharskom pohorí Tassillia. Ich vek dosahuje približne 4700 rokov.

Tak, a teraz rýchlo do najbližšieho hája. Nie že by som vám radila trhať ihličie, narezávať kôru a zbierať živicu! Ale je tisíckami rokov overené, že už púhy pobyt medzi stromami lieči, posiľňuje, zlepšuje vzhľad pleti, dodáva jej zdravú farbu, skvalitňuje a prehlbuje dýchanie... Na čo ešte čakáte?!

          

AFRODIZIAKÁ (od AFRODITA) - TAJNÉ RECEPTY LÁSKY

TAJNÉ RECEPTY LÁSKY

Istá časť svetovej populácie má čoraz častejšie a čoraz väčšie problémy s potenciou. A týka sa to veru v ostatnej dobe už aj našich končín. Odôvodneniami tohto stavu, ale aj viac či menej vedeckými receptami  na záchranu  zachovania ľudského rodu /nuž, nedá sa nič robiť, potencia akosi príliš úzko súvisí s rozmnožovaním/ sa to len hmýri. Nakoľko v tamtých dávnych dobách ešte o ospevovanej Viagre nechyrovali, akože sa s takýmto fenoménom snažili vyrovnať  naši predkovia?

Obed náš každodenný ako povzbudivá látka?

V bežných jedlách, vo vybraných lahôdkach rastlinného či živočíšneho pôvodu, magických i liečivých bylinách, tam všade človek hľadal a často aj nachádzal látky s posiľujúcimi sexuálnymi účinkami. Ich názov afrodiziaká je odvodený od afrodizií, neviazaných slávností na počesť gréckej bohyne lásky Afrodity:

Afrodita, latinsky Venus, bohyňa lásky a krásy. Výklad mena pochádza od Hésioda a po ňom je už vždy všeobecne prekladané ako "Zrodená z peny", lebo vznikla z morskej peny /grécky afros/, keď do mora padol Uránov úd, ktorý mu odrezal Kronos. Podľa Homéra je Afrodita dcérou Dia a Dióny - bohyne dažďa a prameňov s pomerne nevyjasneným pôvodom i potomkami - a jej manželom bol Héfaistos. Z kultového spojenia Afrodity s Arésom - bohom vojny - vznikol Homérom tradovaný ľudový výklad o jej nevere Héfaistovi. Z tejto nevery sa zrodil Erós, zo spojenia Afrodity s Hermom zasa Hermafroditos. Pôvodne bola uctievaná na Cypre, kde možno vidieť dodnes miesto jej zrodu so skameneným Uránovým údom, a kam sa jej kult dostal pravdepodobne z Malej Ázie. Odtiaľ sa rozšíril po celom gréckom svete, bol obmeňovaný podľa toho, aké pôvodné miestne božstvá vstupovali do postavy novej bohyne. Na niektorých miestach prevládala kultová sexualita, čo sa neskôr stalo jej všeobecným rysom. K tomuto poňatiu však nemálo prispeli i básnici. Existuje nesmierne veľký počet milostných epizód Afrodity, ktorá bola na druhej strane aj ochrankyňou manželstva - v Aténach - a v Korinte zasa héter. Platón odlišoval Afroditu nebeskú, Afrodité Urania, od Afrodity pozemskej, Afrodité Pandémos. Jej stálymi sprievodcami boli Charitky a Erós, posvätnými zvieratami  prasa, zajac, holub, vrabec, posvätnými rastlinami granátové jablko a myrta, teda všetko, čo sa nejakým spôsobom vzťahuje k plodnosti.)

·             Možno budete prekvapení, ale aj obyčajné zemiaky boli exotickou súčasťou vznešených tabulí predovšetkým pre svoje posiľňujúce účinky v sexuálnej oblasti. Keď sa dostali v 16. stor. do Európy, prichádzali na stoly urodzených v úprave pre nás neobvyklej - posypané cukrom a škoricou.

·             Zázračná povzbudzujúca sila bola pripisovaná aj kukurici a zelenému hrášku, ktorý bol obľúbenou pochúťkou najmä na francúzskom dvore. Popri tejto bežnej zelenine patrili k lahôdkovým zeleninám kuchyne lásky u nás ešte stále nie dosť známe artičoky a špargľa.

·             Všeobecne uznávané miesto v tejto oblasti majú zeler a petržel. Ako močopudné drogy sa stávajú súčasťou špeciálnych čajov, ktoré spôsobujú prekrvenie orgánov.

·             Rovnako vajíčka boli v minulosti považované za potravinu s posiľňujúcim sexuálnym účinkom. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo v starých kuchárskych knihách nachádzame také množstvo receptov na ich úpravu. Kulinárske príručky 18. storočia ponúkajú viac ako 500 rôznych pokrmov z vajec. Nebolo však vajce ako vajce. Labužník Brillant-Savarin uvádza poradie rôznych druhov vajíčok podľa účinku a chuti tak, že slepačie sa ocitli po napr. prepeličích a čajčích až na piatom mieste. Avšak kuchársky znalec svojej doby Grimaud de la Reyniér ich doslova velebí vo svojom Almanachu labužníkov: "Sú jedným z najvýznamnejších darov, ktoré z hľadiska ľudskej chuti existujú." Nieto divu, že v histórii sa vyskytujú ich mimoriadni konzumenti. Pramene uvádzajú, že napríklad Karol Veľký musel mať na týždeň sto varených vajec, kancelár Bismarck na doporučenie lekára raňajkoval deväť až šestnásť vajíčok.

·             Iste ste už počuli o ustriciach, hľuzovkách a kaviáre ako o vybraných pochúťkach. Menej je už známe, že práve ony oddávna patrili k vyhláseným afrodiziakám.  Mäso ustríc je považované za jedno z najvýživnejších a pritom je ľahko stráviteľné. Ich veľký ctiteľ, Ľudovít XIV., ich vraj pred svadobnou nocou s Máriou Teréziou Španielskou skonzumoval štyristo. Pôsobenie ustríc na potenciu bolo popísané už často. Príčinou mimoriadneho záujmu o tohto morského mäkkýša je možno jeho ojedinelý vývoj. V priebehu svojho života nemení len potravu, ale aj pobyt vo vode s rôznou teplotou. Vo vodnom prostredí s teplotou 15-16 stupňov mení svoje pohlavie každý štvrtý rok. Pri teplote nad 20 stupňov dochádza k pohlavnej zmene každoročne. Aj známa liečiteľka M.D. Rettigová sa vo svojej Domácej kuchárke zmieňuje o austriách (z nem. Auster, zool. názov je Oester), ktoré doporučuje jesť "práve surové, citrónom ochutené", teda presne tak, ako ich bežne pojedajú stredomorské národy. A dodajme, že sa čato zapíjajú šampanským, hoci pravý labužník dáva prednosť dobrému bielemu vínu.

·             Erotickej sile hľuzoviek (jedlá huba s podzemnou plodnicou) venujú pozornosť všetky slávne diela kulinárskej literatúry. Najkvalitnejšie druhy týchto húb, všetkými labužníkmi sveta ospevované a vážené, pochádzajú zo Stredomoria a k ich vyhľadávaniu sa zvlášť cvičia psy a prasce. Hľuzovky sú označované za "diamanty každej kuchyne". Hoci podaktorí priznávajú, že nie sú účinným afrodiziakom, ihneď dodávajú, že "za istých okolností môžu učiniť ženy nežnejšími a mužov roztomilejšími". Alexander Dumas velebí túto pomerne nevzhľadnú hubu ako sacrum sacrarum - sviatosť sviatostí.

·             Posledná z tejto trojice vyhlásených svetových lahôdok - afrodiziák - je kaviár. Týmto názvom, vari tureckého či tatárskeho pôvodu, sú označované ikry jesetera (sladkovodná ryba lovená nielen pre kaviár, lež i mäso) alebo vyzy (sladkovodná ryba príbuzná jeseterovi), ktoré na trh prichádzajú konzervované soľou ako lahôdka. Najlepším druhom kaviáru je známy malossol, má sa zmiešať so šľahanou smotanou, jesť primerane vychladený. Jeho chuti sa údajne ťažko niečo vyrovná, je ľahko stráviteľný a podporuje chuť do jedla.

Nielen chlebom je človek živý

Teda, vlastne, v našom prípade, nielen bežné potraviny živili v našich prapredkoch a predkoch oheň vášne.  Celkom výnimočné postavenie medzi afrodiziakami mali a dodnes vari majú:

1. Mandragora lekárska, jedovatá trváca bylina z čeľade ľuľkovitých koreňom v podobe ľudskej postavy, ktorej  pravlasťou sú pohoria Himalájí. Je legendárnou rastlinou minulosti, opradená mnohými poverami a zvykmi. Obsahuje omamné toxické alkaloidy, v koreni drogu Radix mandragorae, ktorá sa používa ako narkotikum a spamolytikum.

 Boli jej prisúdené božstvá Hekaté a Hathor. Jej rastlinné sily sa v mágii využívali na ochranu, zvýšenie plodnosti, privolanie peňazí, lásky a udržanie zdravia.

 Podľa presvedčenia starých bylinkárov a mágov, celý koreň mandragory ponechaný na krbovej rímse poskytuje domácnosti ochranu, plodnosť a prosperitu. Mandragora sa vešia na čelo postele ako ochrana v priebehu spánku, nosí sa k privolaniu lásky a ako ochrana proti chorobám. Koreň sa používa pri vymetaní, pretože vraj démoni nemôžu prebývať tam, kde je mandragora.

 Suchý koreň možno aktivovať - čiže prebudiť v ňom spiace sily, ak ho ponecháte v pokoji na nejakom význačnom mieste v dome na dobu troch dní. Potom ho treba dať do teplej vody a nechať v nej cez noc. Takto upravený koreň je dostatočne pripravený a môže byť použitý aj pri čarovaní. Vodou, do ktorej bol ponorený, môžete za účelom ochrany postriekať okná a dvere vášho domu, prípadne  nejakú osobu.

 Mandragora bola vždy pre svoj tvar používaná na zhotovovanie figúrok. Jej neobyčajná vzácnosť a vysoká cena nútili mágov či čarodejnice hľadať náhradu. Používali sa miesto nej jaseňové korene, jablká, koreň posedu, žeňšeň a iné rastliny.

 Peniaze uložené vedľa koreňa mandragory - predovšetkým strieborné mince - sa vraj zdvojnásobujú. Vôňa mandragory privoláva spánok.

 V mágii a pri čarách bola používaná pod menom alraus, a talizmany z jej koreňa mali pri nosení prinášať šťastie a vracať mladosť.

2. Všehoj ázijský, Panax ginseng, Panax schin-seng, všehoj žeň-šeňový, Žeň-šeň, koreň života, alebo inak aj Gón-seng, hral rovnakú úlohu ako mandragora, predovšetkým v Číne a na Ďalekom východe. Ani dnes sa mu neupiera jeho veľký význam a droga je súčasťou liekov a najrôznejších posilujúcich čajov, najmä pri prejavoch predčasného starnutia. V Číne, Kórei, Indočíne, Tibete, Japonsku a Indii sa vo forme čaju, tinktúry, vína, pastiliek, mastí používa proti únave, bolestiam hlavy, impotencii, poruchám pamäti a jej výpadkom, ako aj proti prejavom starnutia.

Koreň obsahuje triterpénové saponíny, éterický olej panacen, panaxovú kyselinu, ktorá je zmesou mastných kyselín, alkaloidy, trstinový cukor, fytosteroly, pektíny, triesloviny, živice, sliz, škrob, vitamíny B1, B2, C, značné množstvo minerálnych a iných látok. Povzbudzuje centrálnu nervovú sústavu, zlepšuje činnosť srdca i tráviacich ústrojov, priaznivo ovplyvňuje krvný obeh, napomáha obnovu pletív a látkovú premenu. Osoží pri telesnej i duševnej únave, zníženej práceschopnosti, v rekonvalescencii, pri poruchách srcovocievneho systému i nervových ochoreniach, pri cukrovke, oslabenej činnosti pohlavných žliaz i funkcie pečene, chronických žalúdočných a črevných zápaloch. Zmierňuje pocit bolesti, zvyšuje chuť do jedla, upravuje stolicu. Zvonku sa používa do kozmetických a iných prípravkov.

 V medicíne východných krajín sa koreňu pripisujú účinky predlžujúce život a zabezpečujúce večnú mladosť, preto sa odporúča nielen chorým, ale aj zdravým ľuďom po štyridsiatke. Novorodencov, najmä chlapcov, zvyknú napájať odvarom z tejto rastliny kvôli ochrane pred infekčnými chorobami namiesto očkovania.

 Napriek tomu, že povzbudzuje činnosť mozgu, nepôsobí dráždivo, nespôsobuje nespavosť, podráždenosť, zmeny v citovej oblasti. Zvyšuje výkonnosť. Účinok je o to zreteľnejší, o čo je človek unavenejší. Tonizujúci, vzpružujúci účinok, ktorý môže pretrvať aj poldruha mesiaca po ukončení kúry, sa neprejavuje len zvýšením výkonnosti, ale aj zlepšením telesného a duševného stavu. Výrazne sa mení predovšetkým činnosť srdca, krvný obeh, dýchanie, látková výmena. Znižuje sa krvný tlak, hladina cukru v krvi, vzrastá životný elán, normalizuje sa činnosť pohlavných žliaz.

 V mágii sa nosením koreňa privoláva láska, chráni sa zdravie, privolávajú sa peniaze a zvyšuje sa sexuálna potencia.

 Pálenie žeň-šeňu zaháňa zlých duchov, odvracia smolu a kliatby.

 Čaj je mocným prostriedkom k vyvolaniu telesnej túžby. Môžu sa doň pridávať i ďalšei rastliny podobného zamerania.

 Ak vezmete do ruky koreň a začnete intenzívne myslieť na svoje želanie, potom ho hodíte do tečúcej vody, prípadne do koreňa svoje prianie aj vyryjete, a tak hodíte do tečúcej vody, prianie sa vám iste vyplní.

 Používa sa ako náhrada mandragory.

Záhadné mušky, nie však zlaté

 Afrodiziakum, ktoré poznáme z rôznych kníh, aj beletristických (ale väčšinou nám nie je jasné, o čo vlastne ide), sa nazýva španielske mušky. Niet snáď žiadnej galantnej historky, kde by nezohrávali významnú úlohu. Napr. Wiliam Shakespeare v komédii Veselé paničky windsorské hovorí priam o "prívale španielskych mušiek".  Pod označením španielska muška sa ukrýva látka vyrábaná z chrobáka Cantharis officinalis. Z tohto drobného hmyzu, žijúce v teplých európskych krajinách na listnatých stromoch, napríklad topole, sa sušením získava prášok ostrej pálčivej chuti zanechávajúci na pokožke pľuzgieriky. Bol základom na výrobu tinktúr, pridával sa do pokrmov a nápojov a do tzv. bonbónov lásky, ktoré boli kedysi veľmi populárne.

Niekoľko receptov na povzbudenie mužskej potencie

* Ryžová polievka podľa Casanovu

Do 1/2 vriaceho slepačieho vývaru dáme za hrsť umytej a sparenej ryže. Medzitým pripravíme do polievkovej misy hrsť čerstvého hrášku, 3 čajové lyžičky strúhaného parmezánu, na špičku noža muškátového oriešku a tri žĺtka. Premiešame a osolíme. Zalejeme vývarom s uvarenou ryžou. Nakoniec ozdobíme pažítkou.

* Omeleta s tuniakom á la Brillant-Savarin

Mliečie (rybia sperma) z dvoch kaprov čisto umyjeme, sparíme 5 min. vo vriacej, slabunko osolenej vode, posekáme ho s kúskom tuniaka (veľkým ako vajce) a zmiešame s veľmi jemne posekanou šalotkou. Potom dáme všetko na panvicu, pridáme kúsok čerstvého masla, ktoré necháme na miernom ohni rozpustiť. Rozmiešame 10 až 12 vajec, pridáme nasekané mliečie a rybie mäso, dobre premiešame a upečieme hrubú omeletu. Pri pečení pohybujeme panvicou, aby sa nepripálila. Omeletu preložíme a položíme na podlhovastú ohriatu misu, ktorú sme predtým rovnomerne posypali nasekanou petržlenovou vňaťou a pažítkou a pokropili maslom.

* Hromový koreň - špargľa (podľa M.D. Rettigovej)

Špargľu poriadne očisti, ten kúsok biely dole ukroj, potom, keď ho znovu umyješ, zviaž ho hlavičkami k sebe, ale voľne, a nechaj ho v pohodlnej nádobe v slanej vode variť, ale musí celý potopený byť, a tak dlho sa variť, až je to zelené dosť mäkké, čo sa rozpozná, keď sa to z vody za to biele vezme, a to zelené sa prehýba. Keď je uvarený, voda sa vyleje, špargľa zreteľne na misu uloží, aby sa hlavičky neodlomili, posype sa žemličkovou kôrkou a rozpáleným maslom sa omastí.

* Rada Filipíny Welserovej pri sexuálnych poruchách

"V homeopatii sa miram (majoránka) používa pri sexuálnych poruchách. Treba sa v takomto prípade rozpamätať na staré nápoje lásky, lebo v starých dobách sa staré a ťažké víno korenilo majoránkou v nádeji na výnimočnú vytrvalosť a silu v láske. Rastlina miram nebola zbytočne venovaná bohyni Afrodite."

* Prebudenie mužskej pohlavnej potencie

Vezmeme biele víno, necháme v ňom vyluhovať čerstvý rozmarín v pomere 1:10 pri izbovej teplote, potom prefiltrujeme a uložíme v chlade. Užívame jednorázovo osminku litra. Účinok sa dostaví približne za štvrť hodiny. Len na občasné použitie!

(Poznámka: Keď sme už pri afrodiziakách, spomeniem aj úplne opačne pôsobiacu rastlinu, chmeľ obyčajný,  z ktorého sa používajú plody. Majú osobitnú vôňu a horkastú chuť. Éterický olej valerol obsiahnutý v žliazkach pri uskladnení oxiduje na kyselinu valerénovú, ktorá je zdrojom zvláštneho zápachu. Horkastá chuť pochádza z horčiny obsiahnutej v žliazkach. Prvé zmienky, vzťahujúce sa na chmeľ, nachádzame u arabského lekára Mesneho. Starým ľudovým liekom z chmeľu bol uspávací nápoj. Podľa stredovekého nemeckého zvyku sa pod vankúše v hotelových posteliach dávali malé podušky naplnené chmeľom, aby hostia dobre spali. Nepridáva sa len do piva, používal sa kedysi aj pri pečení chleba, ktorý tak získal neopakovateľne výbornú chuť. Chmeľ dokázateľne pôsobí ako mierne sedatívum, aj keď jeho účinok je slabší ako napr. pri valeriáne. Jeho osobitným účinkom je, že spôsobuje pokles pohlavnej dráždivosti. Zistilo sa to po prvý raz na česačoch chemľu, a neskôr sa dokázalo, že chmeľ v úplne čerstvom stave obsahuje látky podobné ženským pohlavným hormónom. Chmeľ znižuje pohlavnú dráždivosť u mužov jednak pre spomínaný obsah ženských hormónov, jednak preto, lebo obsahuje aj látky brzdiace činnosť mužských hormónov - androgénov, tzv. antiandrogény.

* Jeden z účinných receptov, keď sa vám zdá, že váš drahý javí prílišný záujem o druhé pohlavie: Chmeľ a kozlík zmiešame v rovnakom pomere. Tri lyžičky zmesi varíme 7 min. v 3/4 l vody, precedíme, pijeme v priebehu dňa 3 šálky teplého čaju.