Meditace s andělem plamenné lásky, autorský text Judita Peschlová, září ...

KRÍZA VO VZŤAHU AKO VYNIKAJÚCA ŠANCA, ROZCHOD ČI ROZVOD AKO SKVELÁ PRÍLEŽITOSŤ (AUTORSKÝ ČLÁNOK)

NAVIAC SA K DOBRÝM RADÁM A INFORMÁCIÁM DOZVIETE:

Rozchod a rozvod v Tarote

Pojednanie ku kartám Voz, Spravodlivosť a Smrť

      

Pri skúmaní tarotového rozboru vytvoreného na základe dátumu narodenia sa môžete stretnúť s kartami, ktoré za istých okolností - predovšetkým a samozrejme negatívnych konštelácií a vplyvov – môžu ukazovať na možnosť rozchodu prípadne až dokonca rozvodu v živote jednotlivca /pri viacnásobnom výskyte v nadpise uvedených kariet v rozbore aj viacnásobného/, ktorým sa pri rozbore zaoberáme. Aby ste sa stali skúsenejšími v oblasti rozchodov a rozvodov a nie iba púhymi laikmi, predkladám vám tento materiál... Karta Smrť sa vzťahuje na iný typ odchodu partnera zo života – a nielen partnera, ale aj iných blízkych osôb – ktorý taktiež vyvoláva určité reakcie spôsobujúce následky...

Príležitosť k novému životu: Rozvod!

Rozvod je jednou z najtraumatizujúcejších udalostí, aké môžu dospelého ľudského jedinca v jeho živote postretnúť. A koniec koncov, nielen dospelého, pretože rozvodom prirodzene trpia i deti z rozpadnutého manželstva. Dokonca nezriedka ešte viac, ako dvaja hlavní aktéri rozvodového konania.  Rozvod a rozchod partnerského páru sa ocitol na rebríčku rôznych štatistických rozborov súvisiacich so životnými stresujúcimi situáciami na poprednom mieste hneď po úmrtí dlhoročného partnera alebo rodinného príslušníka. Smrť životného druha by sme v prenesenom význame ostatne tiež mohli považovať za istý druh zrady a opustenia zo strany toho, kto odišiel zo vzťahu skôr ako my. Niektorí pozostalí úmrtie emocionálne dôležitého človeka prežívajú práve v tomto zmysle!

Kríza vyvolaná rozchodom 

Utrpenie, žiaľ, smútok a rôzne iné psychické zranenia – často dokonca i fyzické – utŕžené vo vzťahu kedysi veľmi blízkych a milujúcich sa osôb považujeme za jedny z najbolestnejších, s akými sa môžeme na emočnej úrovni nášho prežívania vôbec stretnúť. Všetky vzťahy bez rozdielu, nech sa týkajú akýchkoľvek partnerov - od rodičov a deti, cez manželov, milencov, druhov  a priateľov až po spolupracovníkov, nadriadených, podriadených, susedov i známych – sú sprevádzané rôznymi typmi emócií. V manželskom a partnerskom zväzku by to mali byť také, ktoré vzťah upevňujú, umocňujú a skvalitňujú. Práve tieto city sú však po rozchode, rozluke a rozvode príčinou    dlhodobejšie a ťažšie sa hojacich  intenzívnych a hlbokých pocitov sklamania, ublíženia, psychickej ujmy a mnohých tráum.

Závažná stresová situácia, k akým rozchod a rozvod  celkom iste patria, vedie zákonite k životnej kríze.

Ku kríze – a nie iba čisto emocionálnej – vedú všetky druhy životných strát. Ba nielen vedú, ony sú ich spúšťacím momentom.

Kto trpí viac?

Strata milovanej osoby, s ktorou sme prešli hodný kus cesty svojho života a ktorej sme venovali zo seba pravdepodobne to najlepšie a najkrajšie, vyvoláva teda úplne mimoriadnu, výnimočne intenzívnu a výraznú krízu. Presnejšie, strata osoby, do ktorej  vkladáme svoje nádeje a sny o živote v partnerskom vzťahu vedie nezriedka k hlbokej kríze vlastnej identity a život opúšťaného, zradeného partnera prechádza zásadnou premenou. S týmto prenikavým zvratom je však málokto pripravený dostatočne sa rýchlo vyrovnať a – ocitáme sa v kríze, ktorá nás pohltí, zmocní sa nás ako dravec svojej dlho očakávanej obete a uväzní nás vo svojich srdce, dušu, myseľ i telo drásajúcich pazúroch.

V závislosti od povahy, charakterových čŕt a psychickej výbavy opúšťanej polovice partnerského páru, ako aj od dĺžky či intenzity dovtedajšieho vzťahu môže kríza pretrvávať v rôznych podobách rok až štyri roky, za nepriaznivých podmienok i oveľa dlhšie. Rozklad a rozluka dlhšiu dobu nefunkčného, narušeného, nezdravého, trýznivého a utrpenie prinášajúceho vzťahu, v ktorom si partneri navzájom alebo jednostranne ubližovali, za istých okolností vyvoláva krízu väčšieho rozsahu a intenzity, než rozchod dvojice, ktorá si do prvých príznakov partnerskej krízy nažívala v navonok idylickom, vyrovnanom a láskavom vzťahu! Dôležitú úlohu tu okrem iných aspektov zvykne zohrávať závislostná štruktúra psychiky a mysle oboch participujúcich a ich sklony k chorobnej, patologickej pripútanosti /v Tarote a tarotovej numerológii predstavované kartou Diabol kdekoľvek v rozbore/.

Navyše ani nemusíme byť práve tou časťou rozchádzajúcej sa partnerskej dvojice, ktorá je opúšťaná. Často dochádza k tomu, že aj partner, ktorý je iniciátorom rozchodu, prechádza svojou vlastnou mučivou krízou. Tá občas presiahne svojou pálčivosťou aj rozsah krízy opusteného a zavrhnutého člena rozpadajúceho sa páru. Dochádza k tomu za predpokladu, že si iniciátor rozchodu vedome alebo aspoň podvedome pripustí, že zničením základov dovtedy jestvujúceho vzťahu (namiesto ich upevňovania a rozširovania) sa stal zodpovedným za nápravu škôd, ktoré svojím počínaním spôsobil. Žiaľ, nevedomým  priznaním si zodpovednosti za rozvrat – prejavujúcim sa osobnou krízou - málokedy dochádza súčasne aj  k praktickým prejavom a krokom smerujúcim buď k ich náprave alebo odškodneniu, vôbec už nie k ovplyvneniu budúceho konania partnera so sklonmi k rozvracaniu partnerského vzťahu. 

Šanca ukrytá v partnerskej kríze

Každý zdravý jedinec  do väčšej či menšej miery disponuje schopnosťou prekonať akúkoľvek krízu. Prirodzene pokiaľ  skratkovito a unáhlene nepodľahne opakovaným  náporom sebadeštrukcie a pocitov bezútešnosti, či straty zmyslu života. Spoločne s odchádzajúcim partnerom mnohí nechávajú „odísť“ aj svoje vlastné sebavedomie, vlastnú nepopierateľnú ľudskú hodnotu. Akoby tým, že partner sa snaží vytesniť ich zo svojho života, zabudnúť na nich i na všetky spoločne prežité slastné či strastné chvíle, dovolili sami sebe zabudnúť na seba, na svoju  neopakovateľnosť, originalitu a nezameniteľnú cenu seba ako svojbytnej ľudskej bytosti. Nestačí, že ich opúšťa milovaná osoba, opustia i sami seba. Uviaznu vo vlastnej pasci, z ktorej sa ako z jednej najťažších fáz krízy veľmi ťažko dostávajú. Podaktorí v nej dokonca  napohľad paradoxne zostávajú z vlastnej vôle, pretože je tým uspokojená ich osobná pohodlnosť, neochota pracovať na sebe a svojom živote a nechuť vyvinúť námahu potrebnú na zmenu či kvalitatívny posun vo svojom životnom príbehu. 

Pritom je však rozchod jedinečnou príležitosťou pozitívne zmeniť seba a následne i svoj osud. Dáva šancu opäť uchopiť svoje zdravé sebavedomie - nezávislé na existencii niekoho, kto nám ho svojom láskou umelo potvrdzuje. Umožňuje pochopiť kto som, čo som, čo sa vo mne všetko skrýva a čo som z toho doteraz vôbec nevyužil pre svoj osobný rast a rozvoj. O čo viac sme postrácali na spoločnej partnerskej púti kúsky seba samého, aby sme s milovanou osobou mohli lepšie splynúť, premeniť sa na jeho súčasť a stotožniť sa s ním v snahe vytvoriť nerozlučnú dvojicu, o to viac sme zvýšili možnosť, že budeme nakoniec opustení a vytvoríme dvojicu „rozlúčenú“. Práve pre ľudí s týmto prístupom k partnerstvu a manželstvu vytvára rozvod a situácie, ktoré ho zákonite sprevádzajú, najväčšiu životnú šancu bez ohľadu na ich vek, pohlavie, profesné zameranie, záujmy a schopnosti.

Rozvod a rozchod je skutočne príležitosťou (hoci čerstvo a nedávno „postihnutí“ tomu určite vo svojej bolesti odmietnu veriť) začať celkom nový, samostatný a naplno prežívaný život. Naviac je síce krutou lekciou, ale  výsledkom prekonania a úspešného „absolvovania“ tejto životnej skúšky môže byť dosiaľ nepoznané dobrodružstvo obyčajného života, novo objavená vášeň k životu a v neposlednom rade rozvinutie svojej vlastnej tvorivosti. Naša kreativita v tomto prípade životnej krízy rastie práve preto, že rozvod a rozchod je pre mnohých neznáma, neprebádaná situácia, v ktorej vôbec nefungujú staré, navyknuté mechanizmy a vzhľadom k tomu sú nútení hľadať úplne nové postupy a prostriedky riešenia.  Za predpokladu, že spracujeme vnútorne stratu partnera, namiesto chudobnejšími sa staneme bohatšími!  

Užívať si krízu

Znie to zvrhlo? Alebo bláznivo? Možno, ale uchopiť svoju krízu, pochopiť jej zákonitosti, prejsť celým jej procesom, čiže užiť si ju naplno ako akýkoľvek iný životný zážitok /tu sme pri karte Posledný súd v jej podobe Znovuzrodenia/ znamená získať intenzívnejší kontakt so svojimi emóciami, lepšie poznať sami seba a odhaliť príčiny stroskotania svojho vzťahu, či dokonca viacerých vzťahov. Neodtiahnuť sa od krízy, neuzavrieť pred svojimi emocionálnymi prežitkami, nepotláčať prejavy svojich citov a nepopierať existenciu negatívnych pocitov pomáha k nadobudnutiu uvedomenia si vlastnej hodnoty, ako aj skutočnosti, že ju nikto nemôže svojou prítomnosťou zvýšiť. Uchopenie svojej krízy je zároveň uchopením svojej hodnoty a naopak: uchopením svojej vlastnej hodnoty a sebavedomia si umožňujeme uchopiť svoju životnú krízu. Nezaujatý prežitok všetkých stupňov, rovín, zákrut, výšin i hlbín svojej krízy prináša porozumenie sebe i tým ostatným a otvára nové príležitosti nielen v život všeobecne, ale i v oblasti vzťahov, slobodného, zdravšieho  výberu životného smeru, ako i v nachádzaní nového zmyslu života.

Aby k tomu všetkému však mohlo dôjsť, je nevyhnutné skutočne svojej kríze porozumieť, pochopiť jej nevyhnutnosť a naučiť sa prijímať jej jednotlivé fázy ako stupne k oslobodeniu a ku kvalitnejšiemu životu.

„Talianska“ kríza alebo tichý rozpad?

Podľa vonkajších prejavov osobnej krízy môžeme hovoriť o kríze tzv. „hlasitej“ alebo naopak „tichej“.

-        V prvom prípade je človek  výrazne a očividne vo vleku svojich vlastných emócií (lásky, nenávisti, strachu, žiaľu, úzkosti, zlosti, smútku alebo rozčúlenia). Svoje momentálne, meniace sa a striedajúce emócie dáva otvorene a nezriedka búrlivo najavo. K tomu, aby získal svoju pôvodnú rovnováhu, je nutné najprv dospieť k fáze upokojenia, po ktorej sa môžu začať hľadať bývalé či nové (hlavne, aby boli účinné) obranné mechanizmy. Nesmú však v žiadnom prípade prispievať k potlačeniu ničoho z toho, čo z krízy vzniká ako niečo celkom nové a čo vyjadruje emócie, zaplavujúce osobu v kríze. Pri tomto type prejavu krízy nespracované procesy nevedomia zaplavia celkom vedomie.  Takúto emocionálnu búrku je veľmi ťažké zvládnuť. Ľudia,  ktorí sa ustavične spoliehajú na svoju kontrolu, týmto prejavom nerozumejú, dokonca ich odsudzujú. A práve im sa potom môže raz stať, že ak sa cítia skutočne zranení, podľahnú práve svojim vášnivým citom, pretože mali dovtedy strach si ich pripustiť.

-        V prípade „tichej“ krízy (ktorá býva niekedy veľmi vleklá a navonok nebadaná) zabraňuje vlastná vnútorná kontrola pôsobeniu procesov nevedomia na vedomý postoj. „Kontrolór“ v človeku ho má jednoducho úplne v moci a ovláda jeho reakcie i prejavy. Následkom toho takáto osoba od seba a svojho vedomého života celkom odštiepi akékoľvek svoje city. Preto napohľad títo ľudia pôsobia na ostatných ako vyrovnaní jedinci, ktorí majú všetko „pod kontrolou“. Život sa však odseknutím od svojho emocionálneho prežívania stáva stále prázdnejším a naplňuje ho len vedomé alebo nevedomé predstieranie niečoho, čo nejestvuje a potláčanie toho, čo existuje a je či bolo prítomné – predovšetkým pred sebou samým, ale i pred okolím.  Svoju „bezcennosť“ prenášajú ako projekciu na bývalého (ale nezriedka i súčasného) partnera, a tým ju súčasne odmietajú. Osoby reagujúce v prípade krízy akoukoľvek formou vnútornej kontroly a obranným vzťahovým správaním pomoc väčšinou nevyhľadávajú.

Zaťažkávacie stupne životnej krízy

Aby sme lepšie pochopili mechanizmy riadiace ešte dlho po rozvode či rozchode naše cítenie, myslenie a konanie, mali by sme vyvinúť snahu aspoň rámcovo sa oboznámiť s viac menej klasickým priebehom osobných, psychických kríz, typických pre obdobie po odchode milovanej osoby z nášho života.  Povedomie - hoci len zbežné a povrchné - o fungovaní mechanizmov hlbokej osobnej krízy snáď  navyše mnohým  pomôže lepšie a ľahšie sa preniesť cez bolestné a neradostné obdobie liečenia duše a srdca (niekedy následkom psychosomatizácie emocionálnych procesov dokonca i tela. Množstvo osôb v priebehu osobnej krízy skutočne ochorie. Prežívajú svoju úzkosť fyzicky a namiesto duše trpí telo. Znamená to, že namiesto krízy onemocnejú chorobou, ktorá krízu maskuje).  

Základný stupeň krízy

Najdôležitejším stupňom životnej krízy je takzvané trúchlenie. To sa skladá z ďalších dielčích fáz, ktorých poznanie, prijatie a spracovanie vo veľkej miere prispieva k prekonaniu celkovej krízy. Pokiaľ nedôjde k integrácii na tomto základnom stupni, následky sa prejavia niekedy síce pre nás nepozorovaným spôsobom, ten však môže od nás postupne odpudiť ďalšie blízke osoby či potencionálnych nových známych.

1. Fáza popierania

Táto časť krízy nastupuje v podstate už pred samotným oficiálnym aktom rozvodu, rozchodu či odchodu partnera, a to  okamžite po oznámení jeho úmyslu nás opustiť, prípadne po informácii o jeho rozhodnutí tak učiniť. Popieranie je síce možné považovať za negatívny psychický jav, ale v každom prípade nám v najchaotickejšom období umožňuje prežiť čas konfrontácie s nevyhnutnosťou toho, čo musí prísť a čo už nemáme šancu ovplyvniť.

Dĺžka trvania tejto fázy sa pohybuje od niekoľkých hodín cez niekoľko týždňov až po niekoľko rokov, čo je už však takmer patologický extrém.

Uviaznutie v tejto fáze znamená ocitnutie sa vo vákuu, v prázdnote, vyhýbanie sa zármutku v snahe nemusieť si priznať, že sa predsa len udialo čosi dôležité a zásadné pre náš život.

Typické príznaky fázy popierania:

-        neschopnosť plne vnímať skutočnosť

-        popieranie reality, ktorá nastala a ktorú nedokážeme iným spôsobom stráviť

-        život  z predtým nahromadených „rezerv“

-        pokračovanie v existencii, akoby k žiadnej žiadosti o rozvod či oznámeniu o odchode partnera vôbec nedošlo

-        neochota a neschopnosť rozlíšiť, či žijeme ešte vo vzťahu alebo už mimo neho, i keď v transformovanej podobe

-        neschopnosť naplno pociťovať svoje emócie

-        strnulosť a neprítomnosť duchom.

2. Fáza prepukania rôznorodých emócií

Toto kritické obdobie skrýva jedno z najväčších a najnebezpečnejších úskalí. Hanbíme sa za svoje city, ktoré zvykne neznalé, netolerantné a nedostatočne informované okolie označovať za nepatričné, negatívne, nesprávne, zlé. Máme strach ich prejaviť, aby sme neboli odsúdení, vylúčení, neprijatí. Bojíme sa naplno prežívať svoje emócie, lebo výchovou, spoločnosťou či okolím je nám neustále vnucované, že tento typ emócií sa zmocňuje iba ľudí psychicky narušených, agresívnych, neprispôsobivých alebo hysterických. Niekedy svoje city potlačujeme preto, aby sme si nechali otvorené vrátka pre prípadný – najčastejšie však len vytúžený a vysnený – návrat partnera. V snahe zachovať vonkajšie „dokórum“ devastujeme svoje vnútro. Emócie však potlačovaním narastajú a získavajú na svojej sile!

Typické príznaky fázy prepukania emócií:

-        prepuknutie často chaotických, silných, exponovaných  emócií: neznesiteľná bolesť, hnev, zlosť, neovládateľná zúrivosť, nenávisť, odpor, strach, hrôza

-        niekedy celkom kontroverzné emócie: radosť, potešenie, eufória z novo získanej slobody a z nečakaných možností

-        prekrývanie a náhle striedanie vymenovaných druhov emócií

-        pocity viny a výčitky svedomia

-        hľadanie vinníka

-        sebaobviňovanie

-        nepokoj a vnútorné napätie

-        poruchy biorytmu a spánku

-        znížená odolnosť a zvýšená náchylnosť na rôzne druhy infekcií

-        horúčkovité snahy o zvládnutie situácie, pre ktoré ešte čas nedozrel

-        kŕčovité intenzívne pokusy vziať život do svojich rúk, vykročiť neznámymi cestami ako spôsob vyrovnania sa zo strachom neistej budúcnosti

3. Obdobie hľadania, nachádzania a odpútavania

K tejto fáza dochádza v tých lepších prípadoch, keď zradený a ohrdnutý partner úspešne prekonal predchádzajúce dva stupne trúchlenia. Vracajú sa v nej myšlienky a spomienky na partnera, ale už s tendenciou byť objektívny a nezabúdať na všetky stránky spoločného zväzku: na tie krásne i temné, na vynikajúce i menej báječné. Malo by sa v nej dôjsť k zisteniu a poznaniu toho, čo sme presunuli na partnera ako svoju projekciu a predstavu a nakoniec k prevzatiu vlastnej zodpovednosti.

Typické príznaky tretieho krízového obdobia:

-        otrasenie vlastnej identity, prežívania seba samého a chápania sveta

-        ešte stále nedobrovoľné opúšťanie spoločného Ja a rovnako nedobrovoľné  navracanie sa k Ja individuálnemu, jeho nové preorganizovanie a utváranie

-        hľadanie a nachádzanie svojho skutočného bytostného Ja, svojej vlastnej integrity

-        nachádzanie odpovedí na otázku kto vlastne sme a čo je pre nás dôležité

-        pomalé a bolestné odpútavanie sa od zaniknutého vzťahu.

4. Obdobie nového vzťahu k sebe a k svetu

Konečne! Teraz už môžeme uvažovať o skutočnom a z vlastnej iniciatívy, vlastným vnútrom podporenom odpustení sebe i svojmu partnerovi, niekedy snáď i celému svetu.  Sme už schopní takmer v plnej miere obetovať na oltár svojho osobného rozvoja svoju bolesť zo straty a zrady a samotnú stratu akceptovať ako neodvolateľnú skutočnosť. Je už prípustné a povolené spomínať. Ale... Tento spôsob spomínania by mal byť akousi pietnou rozlúčkou a prostriedkom úplného odpútania sa od partnera.

V tejto fáze sa môžu ešte vyskytnúť: váhanie, pochybnosti, túžba po novom vzťahu, lež i obavy z neho. 

Čo všetko je nevyužitím šance zvanej rozvod

-        Uzavrieť sa  a hľadať všetko možné i nemožné len v nenávratne stratenej minulosti, bádať výlučne na mínovom poli svojho zaniknuté vzťahu (archeológiu by sme mali prenechať odborníkom, alebo ju teda začať skutočne študovať, minimálne na Univerzite tretieho veku!).

-        Živiť stravujúci oheň svojho utrpenia mučivými spomienkami (ku ktorým patria v tomto prípade práve tie „krásne a nezabudnuteľné“).

-        Tvrdošijne a dlhodobo prijímať  rozchod ako konečný verdikt, ako koniec, umieranie a smrť časti seba, či dokonca seba ako opusteného celku.  

-        Utiahnuť sa do samoty a vylúčiť zo života spoločenské styky.

-        Vyhovárať sa na nepatričnosť návštev rôznych spoločenských či kultúrnych akcií bez akéhokoľvek partnera či doprevádzajúcej osoby.

-        Neodstrániť z bytu i zo svojho života všetky artefakty, ktoré súvisia s partnerom.

-        Udržovať byt, dom a domácnosť v stave, v akom ich partner opustil v márnej nádeji, že ak sa vráti, pripúta ho to viac k nám a že mu zakonzervovaním všetkého, čo patrilo k nášmu vzťahu urobíme radosť.

-        Unáhlene siahnuť po jednorázovej a drastickej zmene svojho zovňajšku bez adekvátnej vnútornej premeny.

-        Zotrvávať v starých vzorcoch chovania a používať navyknuté mechanizmy správania.

-        Tváriť sa nasilu a s premáhaním ako vznešená madona či dáma bez poškvrny alebo svätec a džentlmen bez chybičky, potláčať v sebe svoje skutočné city, emócie a stavy a neprejavovať ich navonok.

-        Potlačiť, zneuznať, zatratiť a vytesniť svoje pocity.

-        Okamžite  sa zo strachu zo samoty a s cieľom zvýšiť svoju osobnú hodnotu vrhnúť do nového vzťahu.

-        Za účelom potvrdzovania vlastnej ceny striedať množstvo (podľa možnosti mladších, atraktívnych) partnerov bez ohľadu na hĺbku a kvalitu vzťahu s nimi.

-        Používať sex ako náhradu za stratený pocit sebavedomia a na jeho zvýšenie.  

-        Zaťahovať vlastné deti do svojho emocionálneho zmätku.

-        Používať deti ako nástroj pomsty proti partnerovi.

-        Urobiť zo svojich detí alebo jedného z nich náhradu za  partnera a slepo sústrediť na ne  všetky svoje emócie a city – aj tie, ktoré by mali byť vyhradené niekomu inému, predovšetkým však sebe.

-        Používať hnev, nenávisť a zlosť ako zdroj deštruktívnej energie a obracať ich proti sebe.

-        Dopustiť, aby na prázdne miesto po partnerovi a namiesto nášho nového, či novo nájdeného alebo dokonca staronového Ja  nastúpili - na neobmedzenú dobu - bolesť, pocit zrady a zranenia, utrpenie, žiaľ a smútok.

-        Spoločne so stratou partnera stratiť seba.

-        Domnievať sa, že ak boli naše city  k partnerovi pred rozvodom  viac zmätené a skôr negatívne, než pozitívne, tak k žiadnej kríze v prípade rozchodu nedôjde a potom prípadne krízu zapierať pred sebou i ostatnými.

-        Zatrpknúť na zvyšok života  a stať sa neznesiteľnou, ufrfľanou, ubolenou persónou, ktorá si z aktu rozchodu vytvorila štít pred skutočným žitím a výhovorku pre svoje životné neúspechy v iných oblastiach. 

-        Prehliadať a popierať, že kríza v sebe obsahuje možnosť prielomu ako skutočne hraničná situácia, bez ktorej nie je možná vôbec žiadna premena.

-        Byť tvrdohlavo presvedčení, že v prípade partnerských problémov a životnej krízy s ním súvisiacich nie je vhodné vyhľadať cudziu pomoc.

-        Podľahnúť kríze, padnúť jej za obeť.

Čo všetko patrí k uchopeniu šance zvanej rozchod   

-        Prijať súdne rozhodnutie o konečnej platnosti rozvodu alebo oznámenie o rozchode ako nový začiatok, ktorému vždy musí predchádzať nejaký ten koniec. Aj medzi matkou a dieťatkom je nevyhnutné prestrihnúť pupočnú šnúru, aby mohli ďalej žiť, a to ako samobytní jedinci.

-        Pochopiť, že každá kríza má „svoj čas“, ktorý nemožno ani skrátiť ani preskočiť a ktorý musí jednoducho dozrieť.

-        Použiť všetku svoju vynaliezavosť a budovať svoju vlastnú bytosť, chrám svojej duše s nebývalou kreativitou.

-        Otvoriť pomyselné dvere prítomnosti a nechať nimi vojsť do svojho života budúcnosť.

-        Uchopiť možnosť, ktorú poskytuje kríza a objaviť v sebe to najlepšie, čo sme pred sebou i pred svetom skrývali.

-        Dovoliť si byť neskromní a žiadať od života do budúcnosti viac, omnoho viac. Celkom iste viac, než životné prehry.

-        Naučiť sa nielen útrpne prijímať vnútené zmeny životných plánov, ktoré sú ovplyvniteľné inými osobami, ale ich aj z vlastnej vôle meniť.  

-        Poskytnúť sebe samému všetky dostupné (a samozrejme vyskúšať i tie napohľad nedostupné) príležitosti na nový rast a rozvoj.

-        Začať sa učiť nové veci (aj keby šlo len o drobné manuálne zručnosti) a orientovať sa  (bez ohľadu na vek!) na nové formy štúdia,  rekvalifikácie alebo doplňovania vzdelania.

-        Pochopiť, že ak by sa partner aj jedného dňa vrátil, bude to iná bytosť, iný človek, ktorý nezostal na tom istom mieste, na ktorom sme sa rozišli. Posunúť sa tiež o niekoľko krokov ďalej, aby sme mu stačili! Zvýši to nielen našu sebaúctu, ale i jeho úctu k nám a aj úctu nášho okolia. 

-        Vyhodiť, rozdať alebo predať všetky bolestné suveníry ohrdnutej lásky (vrátane snubných prsteňov a svadobných darov, ak k nim nepatril aj  byt), vrátiť partnerovi všetky veci, šatstvo a prevetrať svoj vlastný šatník i zvyklosti, vymaľovať a premiestniť nábytok! Vonkajšie zmeny napomáhajú zmenám vnútorným!

-        Vymeniť byt ak jeho lokalita nie je viazaná na školskú dochádzku  detí. Aj v tomto prípade však treba zvážiť, či by aj im neprospela zásadná zmena.

-        K vonkajšej premene svojho vlastného zovňajšku pristupovať opatrne, pomaly a postupne v rytme a v súlade s vnútorným rastom a psychickými zmenami, vedúcimi  k pozitívnejšiemu náhľadu na svet, svoje okolie i seba.

-        Využiť  podľa možnosti všetky šance na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote. Naučiť sa v prípade, že na nás nikto iný nemá čas, sami  navštevovať napríklad kino, divadlo, koncerty, tanečné večierky, posedenia, kluby. Sú skvelou príležitosťou na poznávanie nových ľudí a rozšírenie  duševného obzoru.

-        Nadväzovať nové priateľstvá a zmeniť okruh známych. Neudržiavať umelo vzťahy s bývalými spoločnými známymi ako súčasť nostalgie za „sladkou minulosťou“.

-        Snažiť sa o postup v zamestnaní.

-        Pretransformovať hnev a bolesť na zdroj tvorivej energie.

-        Nezabudnúť, že pocity sú inštinktívnou reakciou a inštinkty by sme mali počúvnuť, pretože slúžia na obranu, sebazáchovu a prežitie: nepotlačovať teda svoje emócie!

-        Nenechať si vziať právo byť človekom, mať zlosť, cítiť túžbu po pomste, byť zaplavený najčernejšími a najnedôstojnejšími myšlienkami.

-        Pripustiť si svoje ublíženie, vyventilovať jeho prejavy a prijať skutočnosť, že sme len ľudia...

-        Vydržať nápor chaotických emócií, dať ich prípadne na papier, nahrať na kazetu, zveriť sa s nimi priateľom, svojmu dôverníkovi či terapeutovi.

-        Navštevovať kurzy alebo semináre zamerané na zvýšenie sebaúcty a tvorivosti. V prípade nepriaznivých finančných podmienok nebáť sa požiadať o zľavu alebo splátkový kalendár.

-        Nepreháňať v príliš intenzívnom a hektickom hľadaní seba samého, ktoré by malo slúžiť ako prostriedok vyhnutia sa nutnosti skutočného odpútania alebo signálom neprijatia straty toho druhého.

-        Nezabúdať, že proces krízy sa môže náhle a nečakane opakovať, vracať sa vo všetkých či úlomkovitých  prejavoch (i keď občas už v zníženej miere) a na jej opätovné útoky sa vopred pripraviť ešte vo fáze, keď máme pocit vyrovnanosti.

-        Akceptovať skutočnosť, že čím dlhšie trval rozpadnutý vzťah, tým dlhšia môže byť doba nevyhnutná na  „hojenie“ emocionálneho zranenia.

-        Poobzerať sa po nejakej podpornej skupine ľudí s rovnakým osudom a problémom, prípadne ju založiť a použiť pritom svoje skúsenosti s prekonávaním krízy.

-        Vyhľadať v prípade potreby – bez predsudkov - pomoc odborníka.

-        Pochopiť, že vlastná kríza predstavuje posledný stupeň k premene, že je poslednou prekážkou pred žiaducou zmenou.

Judita Peschlová

ONA a ON: vstup do ríše Kráľa a Kráľovnej - KRÁĽOVSKÁ HRA A HRA KRÁĽOVIEN

   

ONA a ON: vstup do ríše Kráľa a Kráľovnej

KRÁĽOVSKÁ HRA A HRA KRÁĽOVIEN

Naše životy, prípadne niektoré ich oblasti sa podobajú zastaralým a často i zaprášeným komodám našich starých mám. Ich zásuvky sú prepchaté všeličím, o čom sa my sami domnievame, že to potrebujeme, nezaobídeme sa bez toho, nedalo by sa bez toho žiť, dýchať, pracovať, fungovať, nemožno to vyhodiť, lebo, pretože, nakoľko... Sú v nich pekne uložené, naskladané, niekedy len tak hala-bala nahádzané rôzne zásady, pravidlá, presvedčenia, návyky, domnienky a – tabu... bu... bu... Nezriedka skutočne bu-bu, predovšetkým ak sa týkajú takej intímnej a pre daktorých aj háklivej témy, akou je: SEX.

Jednou z našich dôležitých a veľmi prirodzených životných rolí je byť sexuálnou bytosťou. Ešte aj v našej modernej spoločnosti však vyvolávajú otvorené diskusie o sexe v niektorých jedincoch rozpaky, odmietnutie, pohoršenie, zhrozenie, nechuť a ďalšie neopodstatnené emócie či reakcie. Keby sme boli k sebe celkom úprimní, priznali by sme si, čo hovorí nemalé množstvo štatistík: sexom sa bez ohľadu na náš navonok prejavovaný postoj zaoberáme vari zo všetkého najviac! Či už ako niečím obľúbeným, žiadaným, chceným, alebo odmietaným, zavrhovaným, neprijímaným, zatracovaným, ba i  úplne bežným, obyčajným. Ponorme sa teda do tajov sexuálneho prežívania najprv pomaly, opatrne, a neskôr snáď oveľa odvážnejšie a nespútanejšie...  

Jin a jang: slabosť a sila?

„Muž náleží jangu. Jedinečnou vlastnosťou jangu je, že sa rýchlo vzruší, ale rýchlo ustúpi. Žena náleží jinu. Jedinečnou vlastnosťou jinu je, že sa vzruší pomaly, ale tiež pomaly ustúpi.“ Taoistický majster Wu-sien

Ľudské telo je mikrokozmos, odzrkadľujúci makrokozmos vesmíru. V univerze platí, že otvorená prázdnota, absolútna jednota sa delí na dva aspekty: jin a jang. Každá forma života, vrátane človeka, je jednotou dvoch doplňujúcich sa síl. Tieto póly k sebe neoddeliteľne patria. Poskytujú si vzájomne  základňu pre svoju existenciu a rozvoj. Nemajú však k sebe vzťah „buď – alebo“, ako sa mnoho ľudí domnieva, a podľa toho aj koná. Sú jednoducho spojené ako „jedno aj druhé“. Interakcia medzi nimi, zahrnujúc aj jej sexuálnu podobu, predstavuje pôvodný rytmus života vo svojom najčistejšom tvare.  Príroda sa ustavične snaží udržať medzi nimi rovnováhu. Ľudská podstata ako jej súčasť je taktiež riadená nepretržite sa meniacimi silami jin a jang.

Čo to má všetko spoločné so sexom? Mnohé. Jin symbolizuje ženský princíp, jang mužský. Našim vzťahom tiež vládnu zákony jinu a jangu. Na jednej strane sme poháňaní túžbou po splynutí, na druhej sa snažíme získať vlastný priestor a ustáť svoju individualitu. Všetky konfrontácie a problémy vo vzťahoch môžu byť považované za disharmóniu jinu a jangu. Kým budú tieto dva aspekty v nás i mimo nás spolu bojovať a zápasiť, bude sa vnútorný nedoriešený konflikt prejavovať nielen vo všetkých našich vzťahoch, lež i v práci, našom zdraví, v možnosti dosiahnuť šťastie a naplnenie. Aby sme pochopili, ako jin a jang spolu reagujú, pôsobia a dopĺňajú sa, pozrime si niektoré z ich mnohých duálnych charakteristík:

Jin                  Jang

ženský               mužský

estrogén             testosteron

vnútri               vonku

hĺbka                vrchol

uvoľnenie            napätie

pasivita             aktivita

voda                 oheň

noc                  deň

tma                  svetlo

zem                  nebo

nádych               výdych

bytie                konanie

pokoj                pohyb

odovzdanosť               manipulácia a ovládanie

emócie               myslenie

jemnosť              intenzita

prispôsobivosť       rozhodnosť

pomalosť             rýchlosť

múdrosť              vedomosti

príroda              technika

chlad                teplo

Keď jin dosiahne svoj najhlbší bod, zmení sa v jang /možno preto začne byť žena po prvom orgazme aktívnejšia a chce viac, viac, viac?/ Keď jang dosiahne svoj vrchol, najväčšie rozpätie, premení sa na jin /snáď preto muž po sexuálnom uspokojení usne, stane sa pasívnym?/. Silné stránky žien majú korene v jinovom princípe. Silné stránky mužov v jangovom. Jin však nie je celkom ekvivalentom „ženy“ rovnako, ako jang nie je úplným ekvivalentom „muža“. Dnes  viac ako inokedy predtým existuje množstvo žien silne jangovo polarizovaných i mužov s výraznými jinovými rysmi.

V zásade však platí, že jin je jemný a slabý vonkajškovo; silný, a teda jangový vo vnútri. Naopak jang je silný a tvrdý zvonku; slabý a jemný vo svojom vnútri. Sila ženy je teda ukrytá v nej, v jej hĺbke, sila muža prezentovaná navonok. Už chápete tie podobenstvá súvisiace okrem iného aj so sexom?

Anima a Animus: žena a muž v našej duši

„Keď sa Ježiša spýtali, kedy príde Kráľovstvo nebeské, odpovedal: Až budú obaja jednou bytosťou, zvonku i vo vnútri, žena s mužom, ani muž, ani žena.“

Jin a jang vychádzajú z filozofií východu. Anima a Animus predovšetkým z práce psychoanalytika C. G. Junga, teda z učenia západu. V rozpore s rozšírenou mylnou mienkou nie je Anima obecným ženským princípom a Animus princípom obecne mužským. Anima je označenie pre nevedomý ženský proťajšok v mužskom vedomí. Animus je zasa symetrickým proťajškom ženskej psychiky. Ich koncepty vysvetľujú možnosti vzájomného porozumenia medzi mužom a ženou a ich vzájomnú príťažlivosť. Autor pojmov Anima a Animus nazval tento komplementárny pár konrasexuálnymi archetypmi, ktoré sú v istom zmysle zdrojom naplnenia života. Žijú v nás, v mužoch i ženách, ako naše sladké polovičky s vlastnosťami opačného rodu.

Tieto archetypy sa v človeku aktivizujú už od puberty. Pomáhajú nám oddeliť sa od rodičov a viesť samostatný život. Ich stopy nachádzame vo viac či menej jasnej predstave každého indivídua o jeho ideálnom partnerovi. Tento obraz nášho vysnívaného páru nás podnecuje, aby sme snívali, fantazírovali, hľadali lásku, vytvárali s druhými partnerstvo. Našu vnútornú osobnosť so znakmi druhého pohlavia väčšinou nepoznáme, a tak ju hľadáme mimo seba, tam vonku. Po tejto „sesterskej“ či „bratskej“ duši túžime z celého srdca. Čo vedie nezriedka k radu milostných očakávaní a nedorozumení, lebo si prajeme, aby sa náš partner zmenil vo vyššie spomenutý ideálny obraz, v našu vlastnú projekciu, ktorú sme si v sebe utvorili.

-        Vnútorná žena, ako integrálna súčasť každého muža bez výnimky, sa prejavuje napríklad práve v snoch či vo fantáziách, je tvorivou psychickou silou, oduševnenou bytosťou, prameňom možnosti citového vzťahu, archetypom života a jeho zmyslu. Čohokoľvek sa dotkne - ak to pripustíme a dovolíme – stane sa „božským“. Všetko mužské je vždy sprevádzané ženským. Ľuďom v starších kultúrach bola Anima Bohyňou, Kráľovnou. V kresťanstve dokonca Kráľovnou nebies. V opačnom, extrémnom prípade však čarodejkou, ktorej sa v hrôze z vlastnej prirodzenosti báli rovnako ako sexu... Muži si podvedome volia ženy, ktoré najviac zodpovedajú ich nevedomej ženskej zložke, Anime. Vyberajú si ženy, ktoré sú bez väčších ťažkostí schopné prijať projekciu ich duše.

-        Vnútorný muž, neodškriepiteľná súčasť každej ženy, sa prejavuje v ženskej mysli svojimi paralelnými mužskými rysmi, racionalitou, mocou, niekedy až bezcitnosťou. V prípade, že si muž neprizná a potlačí existenciu Animy v sebe a žena jestvovanie Anima vo svojom vnútri, dochádza k projekcii na opačné pohlavie. Tá sa zákonite stáva príčinou mnohých problémov v medziľudských vzťahoch, ku ktorým  samozrejme patrí aj sex.

-        Keď je muž posadnutý Animou, ak má na neho jeho vnútorná ženuška príliš veľký vplyv, môže byť náladový, výbušný, hysterický, neurotický, precitlivený, žiarlivý, ješitný. Naopak, strata kontaktu so ženskou stránkou má u muža za následok skostnatenosť, konzervatívnosť, stereotypnosť, fanatické lipnutie na zásadách, predpisoch, pravidlách. Niekedy však vyvoláva rezignáciu, únavu, detinskú mäkkosť, ba až náklonnosť k alkoholu.

-        Žena posadnutá Animom prestáva byť typickou ženou. Túži po moci, je namrzená, zlostná, prehnane ctižiadostivá, bezohľadná, má sklony k prepracovaniu a k workoholizmu. Paradoxne začne mužov nenávidieť a súperiť s nimi. Či už v sexe a sexuálnych dobrodružstvách alebo v iných oblastiach bežného života.

Celé to nakoniec pôsobí tak, ako by nás Animus a Anima vrhali do milostných dobrodružstiev. V skutočnosti by sme ich mali rozpoznať ako vnútorné dimenzie nás samých. Naši partneri nebudú totiž nikdy schopní premeniť sa na naše chýbajúce vnútorné časti. K takému poznaniu dospejeme, žiaľ, až po opakovaných neúspechoch v láske. Žiadajúc od svojich polovičiek, aby sa zmenili, vlastne chceme, aby sa dokonale a úplne prevtelili do nášho Anima či Animy.

Až príliš veľa negatívnych zážitkov je spojených s naučenými rolami, v ktorých náš vlastný vnútorný partner so znakmi opačného pohlavia nemá miesto. Hráme sa na chlápackych, mačistických mužov alebo krehké, nežné, bezduché žienky. Lenže tieto role majú obrovský vplyv na našu schopnosť prežívať sexuálnu rozkoš a orgazmus. Ženy majú potom tendenciu odsunúť nabok svoje vlastné sexuálne pocity v prospech muža. Najmä preto, aby posilnili jeho ja, jeho pocit mužnosti a mužskej sily. Stanú sa tak však nadlho Kráľovnami? Učinia tak naozaj z mužov Kráľov?  

Kráľovská hra

„Kto sa hrá, nerobí neplechu.“ Ľudové porekadlo

Nie, nepôjde o šach. A už vôbec nie o to, aby ste dakomu dávali šach mat. Aj keď niektorých ľudí akákoľvek hra zvádza k nutkaniu ustavične víťaziť. Ak máte tendenciu chcieť byť víťazom aj v sexe, nikdy ho nebudete môcť prežiť v celej jeho hĺbke a so všetkými jeho nuansami, odtieňmi, chuťami, vôňami, slasťami.

Túžite teda objaviť spôsoby, akými vyjadrujete svoju ženskosť či mužskosť v partnerovej prítomnosti? Vaša odpoveď je áno? Zahrajte sa teda! Nie sami, lež so svojim partnerom.

Obvykle nevidíme sami seba očami druhých. Prostredníctvom jednoduchého opakovaného cvičenia sa môžete dozvedieť, ako vás vníma váš partner. Odhalia sa pred vami charakterové rysy, ktoré si ani jeden z vás sám za seba neuvedomuje, lebo sú zakorenené vo vašich povahách. Zistíte, ako sa pohybujete, ako hovoríte, ako sa bozkávate, ako objímate, dotýkate, načúvate. Súčasne budete mať šancu ukázať, ako sa chová ten druhý. Dožijete sa prekvapenia, obsahujúceho množstvo hlbokých a významných postrehov. Hravým spôsobom jeden druhému nastavíte zrkadlo a oboznámite sa s tým, čo narušuje harmóniu vášho súžitia. Prezradíte nevedomky svoje ustálené postoje k tomu, čo znamená byť mužom a čo ženou. Porozumiete zároveň, ako to ovplyvňuje váš vzťah. Prirodzene, odhaľovať svoje slabiny vyžaduje značnú odvahu a súčasne veľkú túžbu nielen pracovať na svojich vzťahoch, ale aj sami na sebe, na sebaprijatí i prijatí tým druhým. Vidieť prostredníctvom svojho protipólu svoje slabé stránky môže byť znervózňujúce a zneisťujúce. Hravá atmosféra s pevne a vopred stanovenými zásadami by mali z tejto hry učiniť nevinný, niekedy dokonca erotický zážitok.

Priebeh hry:

1.  Považujte túto hru za posvätný obrad s potenciálom obohatiť, zlepšiť, skvalitniť váš vzťah.

2.  Vyhraďte si pre seba, svojho partnera a svoj vzťah minimálne jednu hodinu. Neskôr sa tento čas môže pretiahnuť trebárs na celý večer.

3.  Určite jasný začiatok a jasný koniec hry.

4.  Nasledovať bude časť, ktorá sa viacerým bude zdať neprijateľná kvôli ich predsudkom. Ubezpečujem vás však, že nejde o žiadne transvestitské praktiky! Každý z vás sa v inej miestnosti oblečie do šiat toho druhého. Ak sú vaše veľkosti príliš rozdielne, oblečenie treba vopred upraviť.

5.  Učešte sa podobne, ako to robieva vaša polovička. Je možné použiť parochne, prípadne aj domácky vyrobené z papiera a podobných materiálov.

6.  Zamaskujte sa, nalíčte, prípadne nalepte fúzy, bradu.

7.  Vezmite si partnerove obvyklé doplnky.

8.  Predtým, ako sa zídete v jednej miestnosti, zavrite oči, zhlboka dýchajte a predstavujte si, že nie ste sebou, lež svojim partnerom. Snažte s úplne ponoriť do jeho osobnosti. Vybavte si ako chodí, aké má držanie tela, akou rýchlosťou sa pohybuje, ako nakláňa hlavu, ako sa otáča, ako hýbe perami, očami, akú má mimiku, ako hovorí, aký vydáva hlas a odkiaľ ten hlas vlastne vychádza, o čom najčastejšie hovorí a ako sa pritom vyjadruje, aké frázy používa, ako je, ako šoféruje, spí. Napodobnite na chvíľu v samote - ako herec pred svojim vystúpením v šatni - všetko, čo by mohlo súvisieť s najcharakteristickejšími prvkami partnerovej osobnosti.

9.  Pred vstupom do dohovoreného spoločného priestoru si vsugerujte, že ste sa ešte nikdy v živote nevideli. Môžete si pre zjednodušenie v opačných roliach prehrať svoje prvé rande a jeho priebeh.

10.Na základe dohodnutého signálu sa stretnite. Snažte sa nezačať smiať, hoci minimálne po prvý raz vás k tomu bude zvádzať nielen partnerov vzhľad, ale aj nezvyklosť situácie a vaše vlastné i partnerove napätie.

11.Predstavte sa jeden druhému akoby ste boli ten druhý.

12.Pokračujte v čo najväčšom počte hraných detailov. Prežívajte svoju rolu ako len najhlbšie dokážete. Snažte sa skutočne vcítiť do svojho partnera. Napodobňujte ho čo najvernejšie.

13.Nerozčuľujte sa a nevyvolávajte hádku, ak sa vám nebude dačo pozdávať z toho, čo vám váš partner zahrá. Berte všetko ako významné obohatenie poznania o sebe samých a o vašom vzťahu. Vo chvíľach úprimného prehrávania rolí svojich partnerov - bez irónie, posmechu a zveličovania samozrejme – môžete odokryť rôzne príčiny, ktoré vám bránia v dosiahnutí hlbšej intimity. Uvedomte si, že celá hra je mienená v dobrom.

14.Ak vás situácia predsa len zvedie k spoločnému, oslobodzujúcemu smiechu, berte ho ako súčasť obohatenia vášho vzťahu. Ak vás niečo v priebehu hry privedie naopak do rozpakov, nedávajte to veľmi najavo, ale otvorene prijmite pravdu o sebe.

15.Skončite v čase, ktorý ste si pred začatím hry stanovili, aj keby ste nedokončili v ten deň všetko, čo ste „rozohrali“.

16.Berte každú novú hru ako jednotlivé diely zábavného a poučného seriálu, na ktorý sa môžete po každé tešiť viac, ako na Superstar či Ordináciu v Ružovej záhrade. Je predsa len dôležitejšie stať sa superstar svojho vlastného života a urobiť ružovú záhradu zo svojho vzťahu, či nie?

17.Sadnite si čelom k partnerovi. Zavrite oči. Nehovorte. Dýchajte pokojne a zhlboka. Snažte sa v kľude vstrebať všetko, čo ste sa dozvedeli.

18.V tichu, bez slov vezmite jeden druhého do náručia.

19.Nasledujúcu pol hodinu o hre vôbec nehovorte! Až potom si sadnite a rozprávajte postupne bez skákania do reči o tom, čo bolo pre vás najťažšie, čo najzaujímavejšie, čo najsmiešnejšie či najzábavnejšie.

20.Nakoniec zhrňte prínos hry a každý za seba povedzte, ako by ste mohli zlepšiť váš vzťah. A možno aj váš sex.

21.Nezabudnite, že účelom tejto metódy nie je ponižovanie toho druhého, ale dosiahnutie väčšieho porozumenia, zlepšenie súžitia a sexuálneho života.

22.Pokiaľ sa vám hra zapáči, prípadne sa budete spočiatku ostýchať realizovať ju vo dvojici, zorganizujte večierok a v jeho priebehu z nej urobte spoločenskú hru.

23.Buďte odvážni a prekonajte chuť skončiť hru skôr, ako ste sa pôvodne rozhodli.

24.Opakujte ju tak často, ako vám to bude vyhovovať, najlepšie dovtedy, kým nebudete cítiť, že sa zlepšil aj váš vzťah aj váš spoločný sex.

Hra Kráľovien?

Ako slastnú odmenu za výdrž a pomerne ťažko získané ponaučenie z predchádzajúcej hry si následne môžete zahrať ďalšiu hru zvanú „jin a jang“. Čarovná schopnosť byť prekvapení a prekvapovaní plnením vašich najkrajších snov činí vzťahy nanajvýš vzrušujúcimi. Niekde treba začať a nemusí to byť vždy kazeta s pornografiou. Nasledujúce jednoduché cvičenie posiľňuje dôveru a prehlbuje intimitu. Z hľadiska vašej sexuality sú oba uvedené faktory dôležité. Práca na zdokonaľovaní sexuálneho súladu vyžaduje práve atmosféru dôvery, intímnosti, spontánnosti, úprimnosti, hravosti. Navyše vás to naučí prijímať potešenie. A rozšíriť rozsah rolí pri milovaní.

1.  Napíšte zoznam svojich prianí. Prehodnoťte ich dôležitosť a splniteľnosť zo strany vášho partnera. Žiadať čierne perly od niekoho, kto sa živí strážením veľkoobchodných objektov by nebol najlepší začiatok.

2.  Vytvorte si scenár na základe svojich želaní. Môžete ho nazvať „Môj nebeský deň“, „Čo som si vždy priala, ale neodvážila sa o to požiadať“ alebo „Čo som už dávno chcel, ale nikdy nedostal.“.

3.  Dohodnite sa na mieste a dĺžke hry. Môžete sa hrať doma, ale aj na výlete, v romantickom hotely či na chate vzdialenej od rušného sveta.

4.  Najprv si bude niečo priať ženská polovička páru, potom mužská.

5.  Muž plní v prvej polovici hry ženine priania, v druhej žena mužove. Požiadavky môžu byť skutočne jednoduché. Napríklad on jej môže v posteli predčítať obľúbenú poéziu. Priniesť do postele raňajky. Pokryť ju pred krbom na kožušinovej podložke plátkami ruží. Bozkávať jej bradavky štvrť hodinu. Ona ho môže zviesť v kúpeľni alebo pri kuchynskej linke. Ísť s ním na hokejový zápas alebo do zafajčenej krčmy na pivo. Hrať sa s ním na malé deti. On jej hovoriť  nežné slová. Atď. atď. atď. 

6.  Cíťte sa pri tejto hre ako Kráľ či Kráľovná, ktorým sa plnia ich priania. Využite svoju nápaditosť a tvorivosť.

7.  Nezadávajte partnerovi ponižujúce práce ani práce súvisiace čisto s behom domácnosti! Nezneužívajte svoju moc, buďte múdrymi, priateľskými a láskavými monarchami. Rozumný panovník je súčasne služobníkom.

8.  Buďte súcitní a veľkorysí. Nevychádzajte z predpokladu, že vám partner aj tak všeličo dlhuje!

9.  Nikdy pri tejto hre nerobte nič, čo v tejto fáze považujete za nevhodné a nepatričné, napríklad isté sexuálne praktiky!

10.Po ukončení hry sa aspoň na hodinku rozíďte.

11.Nakoniec sa znovu stretnite a vzájomne si odpovedajte na otázky typu: Čo si očakávala, keď sme hru začali hrať? Čo tvoje očakávania splnilo a čo nie? Čo bolo najťažšie? Čo si pri tom cítil? Čo z toho môžeme použiť v každodennom živote? Ako to zlepší náš vzťah?

12.Poďakujte na záver jeden druhému.

Príliš veľa hier a príliš málo sexu? A čo iné je láskyplný, vášnivý sex ako nádherná hra? Naučte sa najprv hrať hry, ktoré zdanlivo s vašim sexuálnym životom vôbec nesúvisia, a váš sex sa neuveriteľne zlepší. Nechce sa vám veriť? A skúsili ste? Nie? Načože sú potom dlhé zimné večeri?

Judita Peschlová, 2007