DETI MATKY ZEME - STROMY A ICH MÁGIA

KK /Košatá Kozmetika alebo mágia stromov/

Sedíte pod naširoko rozkonáreným dôstojným stromom, ktorý vám poskytuje príjemný tieň. Cez  husto rastúce konáre prebleskujú šteklivé lúče slnka. Vdychujete omamnú vôňu, šíriacu sa do okolia z jeho kvetov či ihličia, za chrbtom cítite drsný, ale teplý  dotyk vráskavej kôry. Takmer počujete pohyb miazgy v útrobách  kmeňa. Cítite sa chránený, v bezpečí, nabíjaný akousi zvláštnou energiou... Áno, takéto vnemy nám môžu poskytnúť velikáni rastlinnej ríše, ich veličenstvá: STROMY. Ale napadlo vás už niekedy, že aj ony - a nielen bylinky, rastlinky či kvietky - môžu byť zdrojom vynikajúcich kozmetických, hojivých, lež i magických prostriedkov? 

Jeden po druhom

Nemôžem tu rozpísať blahodárne vlastnosti všetkých zástupcov niekedy až záhadnej ríše stromov, o ktorých som sa nielen v detstve domnievala, že v noci potajme vyťahujú zo zeme  korene – košaté často rovnako, ako konáre nad zemou – a putujú po svojom okolí, aby poznávali to, čo je im cez deň nedopriate. Nad ránom sa spokojné a obohatené o nové poznatky  vracajú na svoje miesto. Beda, ak im ho obsadí nejaký nespratný oneskorenec! Musia si potom rýchlo nájsť nablízku náhradné, aby si nikto z ľudí ani zvierat nevšimol, aké pestvá a dobrodružstvá potme a v skryte stvárajú...

Takže spomeniem len niektoré: práve tie, ktoré ma vždy okúzľovali buď svojím vzhľadom, pôvodom či užitočnosťou, všetky napospol ihličnaté. Na listnaté príde rad snáď inokedy...

Céder atlaský a libanonský

Na rozdiel od cédru atlaského, ktorý pochádza z územia pohoria Atlas je  domovom cédru libanonského Sýria, východné Turecko a Libanon. V Libanone kedysi bývali celé pralesy týchto stromov. V jeho pohorí sa nachádzal "posvätný háj", ku ktorému putovalo mnoho ľudí, aby sa aspoň na chvíľu mohli zdržať uprostred voňavého svätostánku a pomodliť sa. 400 stromov z tohto hája dodnes jestvuje a ich vek sa odhaduje na 2 500 rokov! Počet cédrov sa v tejto oblasti však rapídne znížil vplyvom vysokého dopytu po nábytku z jeho dreviny a dnes je v Libanone už len niekoľko sto cédrov. Na juhu je jeho výskyt častejší ako v strednej Európe, kde sa vysádza v parkoch a záhradách s miernejšou klímou.

Kelti poznali céder pravdepodobne z niektorého zo svojich početných sídlisk. Deň cédru podľa svojho stromového kalendára určili na 14. až 23. augusta a 9. až 18. februára.

Spoločným znakom cédrov je čas kvitnutia. Na rozdiel od všetkých ostatných ihličnanov kvitnú až začiatkom jesene. Cédrové drevo sa už v staroveku používalo na stavbu domov, lodí i výrobu nábytku. V Biblii v 1. knihe kráľov sa spomína obchodovanie s touto drevinou. V Jeruzaleme sa používalo drevo cédrov na výstavbu chrámov a palácov. Olej z cédrového dreva bol pravdepodobne prvým olejom extrahovaným z nejakej byliny. Egypťania ho používali na stavbu lodí, výrobu nábytku a rakiev a samozrejme - v kozmetike.

Dodnes je éterický olej z tohoto stromu užívaný ako účinný prostriedok:

• pri akné
• pri mastnej pleti
• pri vypadávaní vlasov a lupinách
• proti stavom strachu a stresu
• na mumifikáciu a k ochrane papyrusu pred hmyzom.
• v  prípade potreby upokojenia, harmonizácie
• antiseptický, fungicídny, protikašľový, a repelentný 
• rozpúšťajúci hlieny a pomáhajúci pri bronchitíde či zápaloch močového mechúra.

Nesmie sa však používať v priebehu gravidity, pretože pôsobí ako abortivum.

V mágii a liečiteľstve:

• dym z cédru očtisťoval a zaháňal zlé sny
• pálením ihličia alebo dymom z tlejúcich či horiacich vetiev sa liečilo prechladnutie
• jeho drevo umiestnené v dome malo ochraňovať pred bleskom
• cédrová vetvička vyrezaná do tvaru trojzubca sa umiestňovala v blízkosti domu bodcom hore, aby chránila pred akýmkoľvek zlom
• kúsok dreva v peňaženke či mešci mal privolať peniaze, a za týmto účelom sa používal aj vo vykurovacích zmesiach.
• používal sa aj v amuletoch lásky
• spaľovaním sa mali zvyšovať psychické sily.

Neďaleko Jokošimy v Japonsku sa údajne nachádza jeden z najstarších stromov sveta, céder starý vraj 7 tisíc rokov!

Susanne Fischer-Rizziová o cédri píše: "Tým, čím je lev vo svete zvierat, je céder medzi stromami."

Borovica prímorská

Borovice, nazývané aj sosny, patria k prastarým stromom, ktoré zalesňovali našu Zem už pred tisíckami rokov. Sú nenáročné a darí sa im jednotlivo aj v skupinkách a hájoch. Možno práve pre svoju skromnosť, čo sa týka podmienok pre rast, vytrvalosť a silu dostala borovica prídomok "matka múdrosti".

Vo Francúzsku má borovica prímorská značné hospodárske využitie. Jej drevo sa používa:

• v stolárstve
• a zriedkavejšie (pretože obsahuje veľa živice), v stavebníctve a v papiernickom priemysle
• narezaním kmeňov sa získava živica. Tá sa destiluje a vyrába sa z nej terpentín a kolofónia (natierajú sa ňou sláčiky huslí).
• dôležité sú aj jej veľké šišky, ktoré sa používajú ako dekoračný materiál.

Borovica lesná

Drevo borovice lesnej je silno živičné, dobre odoláva vlhku a je výhrevné. Ako rastlina je všestranne využívaná:

• drevo  sa používa najmä v nábytkárstve a stavebníctve
• získava sa z neho živica
• z koreňov a kôry decht
• z ihličia a pupencov silica a vitamín C
• ihličie obsahuje látku pinosolvin, hubiacu baktérie a zastavujúcu rast tuberkulóznych bacilov.

Na svete existuje asi 90 druhov borovíc, ktoré sú dnes však na mnohých miestach ohrozené prekyslením pôdy. Pretože si ľudia boli vedomí silných antiseptických vlastností aromatických látok v nich obsahovaných, v časoch moru v 17. stor. bolo nariadené pálenie borovicového ihličia a dreva na uliciach každých 12 hodín.

Silica borovice lesnej:

• napomáha koncentrácii
• má antiseptické, protireumatické, prekrvujúce (kúpeľ pri svalovej únave), antiastmatické účinky
• pomáha pri chrípke a prechladnutí, proti fajčiarskemu kašľu
• je vhodná do saunových zmesí
• v kozmetike pomáha pri nečistej mastnej pleti
• prekrvuje a zlepšuje činnosť vlasovej pokožky.

Borovica lesná sa pripisovala božstvám Kybele, Panovi, Venuši, Atysovi, Dionýzovi, Ištarte a Silvanovi.

V mágii:

• sa borovicové šišky nosia za účelom zvýšenia plodnosti a k dosiahnutiu veľmi vysokého veku
• šiška plná semien vzatá zo stromu v čase letného slnovratu bola považovaná za silného magického pomocníka. Ak jej vlastník zjedol každý deň zo šišky jedno semiačko, stal sa vraj nezraniteľným proti výstrelu z pušky.

Borovica píniová, pínia

Je charakteristický strom stredomorských krajín, vytvárajúci malebné háje. Od staroveku sa vysádzali pozdĺž ulíc a alejí, aby poskytovali tieň. Svetoznáme sú pínie z Via Appia, oddeľujúcej Rím od južného Talianska. Spomínali ich mnohí starorímski autori. Pínie sú na rozdiel od ostatných druhov borovíc menej citlivé na poškodenie vetrom. Stály vietor z rovnakého smeru formuje síce korunu na jednu stranu, ale nemôže úplne zabrzdiť vývoj stromu. Okrem toho pínie veľmi dobre znášajú dlhé obdobia sucha. Ďalšou ich zvláštnosťou sú veľmi veľké olejnaté semená, ktoré sú jedlé a predávajú sa ako pinocchi alebo pignons. Pokladajú sa za lahôdku a používajú sa pri príprave tradičných talianskych jedál. Píniové drevo je veľmi pevné a tvrdé. Na rozdiel od iných druhov obsahuje menej živice a používa sa na stavebné účely (schody, okná, dvere) a na výrobu kuchynského nábytku.

Borovica čierna

Je dôležitým lesotvorným druhom v suchých plochách vápencových pohorí strednej a južnej Európy. Veľmi rozšírená a častá je v južnej Európe, na Balkáne a v Stredomorí. Nie je zriedkavá vo veľkých parkoch a záhradách, pestuje sa i lesnícky. Má veľmi živičnaté drevo, zväčša žlto sfarbené. Používa sa na: 

• výrobu nábytku
• častejšie ako stavebný materiál
• alebo na výrobu celulózy.

Najstarším známym zástupcom borovíc je borovica ostitá, ktorá rastie vo výške 3 050 m na kalifornských svahoch Bielych hôr a má viac ako 4 600 rokov.

Kelti hovorievali borovici "ohnivý strom". Nielen kvôli hrdzavo sfarbenému kmeňu, ale predovšetkým preto, že triesky z jej smolnatého dreva výborne horia a používali ich na fakle a pochodne. Ľudia narodení v keltskom znamení borovice medzi 24. augustom a 8. septembrom sú vraj opatrní, predvídaví, prezieraví a usilovní. Prejavujú rovnaký záujem o seba i o druhých a sú vyslovení praktici.

Germáni lemovali borovicami pohrebiská, poradné miesta a pod. Tieto stromy boli pre svoju silu symbolom dlhého života a vytrvalosti. Ako všetky stále zelené ihličnany je aj borovica považovaná za strom večného života.

Už Hipokrates poznal liečivé účinky borovice a používal jej živicu (Resina pini, dodnes sa ňou, mimochodom, konzervuje grécke víno retsina) na zmäkčovanie vredov a na vykurovanie.

Vykurovanie má dlhú tradíciu. Za tzv. "vykurovacích nocí" (posledných dvanásť dní v decembri) chodili sedliaci s vykurovacou panvicou po dome a chlievoch, aby zahnali "zlých duchov". Dym - predovšetkým zo stromovej živice: 

• má dezinfekčné účinky
• zabraňuje hnilobe
• a udržuje potraviny dlhšie čerstvé.

V chrámoch boli prinášané dymové obete, ktoré nemali len potešiť nosy božstiev, ale zaháňali zlých duchov, akými boli napríklad i rôzne nákazy a choroby aj ich nepríjemný zápach.

Cyprus vždyzelený

Za antických čias bolo cyprusové drevo po stáročia veľmi žiadané na stavby, preto pôvodné bohaté porasty padli takmer celé za obeť výrubom. Dnes sa vyskytujú zväčša len vysádzané exempláre.

V Stredomorí bol cyprus veľmi rozšírený už v staroveku. Podľa jednej z gréckych bájí sa mladík Cyparissus veľmi vydesil, keď zistil, že omylom zabil jeleňa, ktorý patril jeho priateľovi, bohovi  Apolónovi. Preto prosil bohov, aby ho nechali naveky niesť tento žiaľ. Bohovia jeho prianie vyplnili, a premenili ho na cyprus.

Trvanlivé drevo cyprusu bolo okrem stavieb domov a lodí využívané vo výtvarnom umení. Pre svoju stálu tmavú zeleň bol považovaný za symbol smútku a smrti, jeho vetvičky boli používané ako výzdoba domu v čase smútku, v Ríme boli spaľované pri pohreboch. Cyprus bol spojovaný s bohom podsvetia Hádom (ale aj s Mitrasom, Plútom, Afrodítou, Ištar, Artemis, Apollónom, Cupidom, Juppiterom, Hekaté, Hébé, Zerduštom). Vysádzal sa často okolo cintorínov.

V roku 1845 objavil mladý Angličan Henry Layard zvyšky hlavného mesta Arýrie, Ninive. Z paláca kráľa Aššurbanipala bola na svetlo sveta opäť vyzdvihnutá knižnica so 700 hlinenými tabuľkami, ktoré sa zaoberali lekárstvom. Spomína sa na nich okolo 250 liečivých rastlín, medzi nimi aj cyprus.

Féničania priviezli cyprus z Ázie do európskeho Stredomoria, keď kolonizovali Cyprus, podľa ktorého strom dostal meno.

Maliari Paul Cézanne a Vincent van Gogh často zobrazovali cyprusy na svojich obrazoch.

Kelti vo svojom stromokruhu určili cyprusu 25. január až 3. február a 26. júl až 4. august.

Cyprusová silica sa považuje za jednu z najužitočnejších, jej vlastnosti sa v súčasnosti však nedostatočne využívajú. Je však napriek tomu:

• výborným sedatívom
• uvoľňuje a osviežuje pri nervovom napätí
• antiseptikom, antispazmatikom (svalové kŕče), adstirgentom, diuretikom
• pomáha pri chrípke, kašli, laryngitíde, astme, hnačkách, bolestivej a príliš silnej menštruácii, reumatizme, hemoroidoch, paradentóze
• ako prísada do kúpeľa pomáha proti potivým nohám
• má dezodoračné účinky
• svojím pôsobením na hormóny je účinná pri nadmernom potení v klimaktériu

V kozmetike sa blahodárne pôsobenie silice prejavuje ako vynikajúci prostriedok pri:

• mastnej a nečistej pleti
• mastných vlasoch a lupinách
• ako antiseptikum, pôsobí adstrigentne
• je súčasťou radu parfémových kompozícií.

Je však nevhodná pre epileptikov a pri vysokom krvnom tlaku.

V starovekej Kréte bol cyprus uctievaný ako božský symbol, odtiaľ sa jeho kult rozšíril do celej Európy. Egypťania, Číňania, Asýrčania a Gréci poznali cyprus ako prostriedok uvoľňujúci kŕče, sťahujúci cievy a posiľňujúci žily.

V oblasti mágie bol:

• považovaný za dobrého pomocníka v obdobiach krízy, najmä pri úmrtí niekoho blízkeho
• nosil sa pri pohreboch, pretože vraj pomáhal znášať žiaľ a odľahčoval myseľ
• ak rástol v blízkosti domu, mal mimoriadne ochranné účinky, rovnako, ako aj samotné vetvičky cyprusu
• ako symbol večnosti a nesmrteľnosti sa nosievali kúsky jeho dreva na predĺženie života
• uzdravujúca čarovná palička z cyprusu mala byť odrezávaná veľmi pomaly, a to počas troch mesiacov. Smela byť používaná len k obradom liečenia. Paličkou sa pohybovalo nad chorým, dotýkalo sa na postihnutých miestach, a potom sa koniec paličky ponáral do ohňa, aby sa očistila. Bola používaná aj na vzývanie bohov.
• Korene a plody mali uzdravovať, podobne ako ihličie, ktorým sa choroby vykurovali
• vetvička cyprusu sa hádzala aj do hrobu, aby mŕtvemu priniesla lásku a šťastie v záhrobí
• palička z cyprusového dreva sa používala aj na zistenie totožnosti zlodeja.

Najstaršími cyprusmi na svete sú údajne stromy v saharskom pohorí Tassillia. Ich vek dosahuje približne 4700 rokov.

Tak, a teraz rýchlo do najbližšieho hája. Nie že by som vám radila trhať ihličie, narezávať kôru a zbierať živicu! Ale je tisíckami rokov overené, že už púhy pobyt medzi stromami lieči, posiľňuje, zlepšuje vzhľad pleti, dodáva jej zdravú farbu, skvalitňuje a prehlbuje dýchanie... Na čo ešte čakáte?!